Vladimíra mala ťažký pôrod, ale všetko bolo v poriadku. Samko bol síce od začiatku uplakané bábätko, ale všetci vôkol jej vraveli, že z toho vyrastie.

„Keď mal osem mesiacov, prvýkrát sa mi zdalo, že nie je niečo v poriadku. Ostatné deti v jeho veku sa zaujímali o hračky, zdieľali radosť s rodičmi, no Samko nie. Rodina ma presviedčala, že si len namýšľam, tak som to vtedy ďalej neriešila,“ spomína si na prvé mesiace po pôrode mamička.

„Potom, keď mal asi rok a pol, začala som rozmýšľať nad tým, či nie je náhodou hluchý, pretože keď som ho oslovila, nereagoval na meno. Začala som pátrať na internete a všetky odkazy smerovali k autizmu. Nereagoval ani na môj smiech, plač, neukazoval mi nič prštekom, ako to robili jeho rovesníci,“pokračuje Vladimíra. Navyše od dvoch rokov nežije Vladimíra s otcom Samka a vychováva a stará sa o neho obetavo sama.

Vladimíra sa o chorého Samka stará obetavo sama od jeho dvoch rokov.
Vladimíra sa o chorého Samka stará obetavo sama od jeho dvoch rokov.
Zdroj: Archív

Neskôr sa rozhodla ísť na vyšetrenia sluchu do Banskej Bystrice. Tam zistili, že Samko nie je hluchý, ale primárka už tušila inú diagnózu – detský autizmus. Vladimíra chcela dať synčeka od troch rokov do špeciálnej škôlky, podarilo sa jej to, no potrebovala potvrdenie diagnózy.