Andrej Štiavnický. Do spisovateľského neba odišiel vo veku nedožitých 60 rokov, ostali po ňom zronená vdova Alena a syn Dominik.

Za volaním srdca

Bol nielen spisovateľom a publicistom, ale aj bývalým rozhlasovým redaktorom. Jeho kariéra sa začala na vlnách Slobodnej Európy a Slovenského rozhlasu. Pre náročný pracovný čas skončil s redaktorskou prácou a venoval sa tomu, čo sa neskôr ukázalo ako jeho najväčšia vášeň - bola to literatúra so zameraním na 16. a 17. storočie.

Anketa
Čítali ste niektorú z kníh o Bátoričke?

Viac fotografií nájdete TU >>>

Debata s biskupom o sexe

Debutom autora bolo dielo z roku 1996 Milovať bez lásky a sexu? Bolo to 111 otázok položených vtedajšiemu banskobystrickému biskupovi Rudolfovi Balážovi. V roku 1998 k nej pribudla publikácia Európan na križovatke dejín a života.

Čaro Bátoričky

Najrozsiahlejším dielom z pera autora bola osemdielna románová sága o grófke Alžbete Bátoryovej. Zvykol hovoriť, že Slováci by mali vedieť pravdu o krvavej grófke z Čachtíc, ktorá by, moderným jazykom povedané, mala byť najznámejšou masovou vrahyňou v našich i maďarských dejinách. Venoval jej rozsiahlu románovú ságu.

Vychodený chodník na hrad

Štiavnický svojou bádateľskou prácou a výskumom propagoval život na Čachtickom hrade i jeho majiteľku. Tí, ktorí ho poznali, vedeli, že najčastejšie ho nájdu práve na Čachtickom hrade, kde milovníkom histórie zanietene a na vysokej profesionálnej úrovni rozprával o živote neľútostnej Bátoričky bažiacej po krvi mladých dievčat a žien.

Andrej Štiavnický povedal o filme Juraja Jakubiska Bathory, že z historického hľadiska je to absolútny paškvil.
Zdroj: Kalina Matej

Na počiatku bol Nižnánsky

Neraz sa ho ľudia pýtali, kedy a čím ho Bátorička zaujala. Povedal, že to bolo ešte v detstve, keď si ako osemročný chlapec prečítal knihu Joža Nižnánskeho Čachtická pani a čítal tam o vraždení mladých žien a jej posadnutosti kúpať sa v ich krvi. Bádaním dospel k tomu, že práve krvavý kúpeľ je len legendou. Nemohlo to byť podľa neho pravdivé, keďže krv sa rýchlo zráža. Rovnako bol presvedčený, že mučiaci nástroj železná panna je tiež len fabulácia.

Nie Štiavnický, ale Šintál

Autor, ktorý písal pod pseudonymom Andrej Štiavnický a v skutočnosti sa volal Ján Šintál, síce odišiel, ale jeho diela o krvavej grófke tu ostali.

Vyjadrite svoj názor v komentároch pod článkom ►►►