Niekedy stačí málo, aby sme potešili toho druhého. Domáci teraz potrebujú nielen vliať nádej, že bude dobre, ale aj pomoc. V rámci dovolenky alebo voľna nejeden Slovák zamieril do Banskej Štiavnice odpratávať spúšť, ktorú oheň napáchal, niečo umyť, pozametať, preniesť do náhradných priestorov či ináč podať pomocnú ruku.

Anketa
Páčia sa vám verše Anny Kittel Gürtlerovej?

Slová robia zázraky

Umelcom však lepšie ako manuálne zručnosti ide to, čo dostali darom od Boha. Vedia ináč potešiť zarmútených Štiavničanov. K ním patrí aj rodáčka z Bratislavy, ktorá žije v Handlovej - spisovateľka, poetka, prozaička a výtvarníčka Anna Kittel Gürtlerová.

Viac fotografií nájdete TU >>>

Keď zakikiríka desivý kohút...

Umelkyňa na sociálnej sieti uverejnila verše, ktoré venovala "jednému z milovaných miest..." : "Zakikiríkal červený kohút na streche domu Maríny. Vstavaj milá hore, to nehoria zore, to ti blčia komíny! Tvoj príbeh sa druhýkrát písať začne a čítať nikdy neprestane. Zhoreli knihy aj staré básne, a človek v úľaku žasne i hľadí ustráchane, na to, čo vykonali jeho dlane a oheň zobral v nenávratne. Zaženie slzy, zuby zatne...Cíti smútok i odhodlanie... Nech ako Fénix povstane z popola! Len toto prianie, do zhoreného ticha v duchu zavolám..."

Ocenenie v komentároch

Jana: „Nevídane krásna báseň, dojemná a silná zároveň, smútok i nádej v jednom! Je mi jasné, že zniem pateticky, zatiaľ čo slová dievčatka pátos obišli, veľká pochvala autorke!“

Klára: „Krutá realita milovanej Banskej Štiavnice vložená do veršov... krásne.“

ČAS

Spisovateľ Anton Pižurný rodák zo Želiezoviec, ktorý však žije v B. Štiavnici tiež pridal niečo na potechu duše:

Keď ťa niekto zrazí na kolená, povedz si - Keď som už na kolenách, je čas na modlitbu!

Keď ti niekto trhá srdce na kusy, povedz si - keď už je na kusy, je čas rozdať ho!

Keď ti niekto rozbije sny, povedz si - keď už sú preč, je čas vstávať!

Keď niekto zničí tvoj svet, povedz si - je čas sa ZNOVUZRODIŤ !

Nádej ostáva

Alena: „Nádej... verím, že moja Banská Štiavnica vstane z popola ako Fénix... chce to čas.“

Milica: „Vďaka za krásne rýmy...! Áno, pokľaknúť treba, veď v pokore sa rodí odhodlanie. Naša Štiavnica to nevzdá! Má mocné piliere lásky. My postarší študenti, odchovaní štiavnickými školami, veríme, že práve mladí ľudia pomôžu svojím elánom a pracovnou silou, skúsení odborníci vedomosťami a odbornou prácou a tí bohatí financiami - bude ich potrebné veľa. Historický a kultúrny dosah Štiavnice bude ešte väčší."

Danka: „Krásne slová plné povzbudenia. Štiavnica to dá, verím tomu."

Vyjadrite svoj názor v komentároch pod článkom ►►►