Monike (36) objavili cez pandémiu RAKOVINU: Počas chemoterapie dostala ešte COVID!   

BOJ Moniky (36) s ČASOM: Lekári jej v tele našli 27 centimetrový NÁDOR

DOJEMNÉ svedectvo o ŽIVOT bojujúcej Moniky (36): COVID je horší ako chemoterapia!

Ľubica Pajtinková

Dostať sa na potrebné vyšetrenia bolo pre pandémiu komplikované, navyše lekári dlho nevedeli prísť na to, čo Monike je. Odporúčali jej diéty na schudnutie.&nbsp;

&nbsp;„Cítila som, že nie som v poriadku a hlavne ma stále bolelo brucho, tak som išla k obvodnej lekárke a potom ku všetkým odborníkom, ku ktorým sa dalo ísť. Nezistili nič, len mi odporučili držať diétu a schudnúť,“&nbsp;spomína Monika Fenešová. &nbsp;

Keď jej nádor našli, mal už 27 centimetrov!

V&nbsp;apríli bola aj na sonografii v Šamoríne, lekári povedali, že všetko je v&nbsp;poriadku a tak išla na dovolenku. „Po návrate z&nbsp;nej som mala už aj problémy s&nbsp;dýchaním. Preto som znovu vyhľadala gastroenterológa, aby som mu povedala, že napriek diétam sa môj stav zhoršuje. To bolo v&nbsp;júli. Vtedy si už na sonografii všimol, že v&nbsp;bruchu nemám len tuk, ale je tam niečo malé, čo nie je v&nbsp;poriadku,“ vysvetľuje Monika svoju púť za konečnou diagnózou.&nbsp;

Lekár ju poslal konečne na CT a&nbsp;tam sa ukázalo, že tam naozaj niečo je a&nbsp;vôbec to nie je malé. Bol to nádor merajúci 27 x 19 x 11 centimetrov!&nbsp;„Vtedy mi už lekár povedal, že mám utekať do onkologického ústavu v Bratislave na Klenovej. Utekala som. Tam&nbsp;&nbsp;mi vytkli, prečo som s takým bruchom nešla k lekárovi skôr...,“ pousmiala sa.&nbsp;

Od tej chvíle to už bol boj s&nbsp;časom. Diagnóza znela: Zhubný nádor spojivového a mäkkého tkaniva brucha.&nbsp;„Každý mi pri vyšetreniach hovoril: Len nech to nie je sarkóm. Nakoniec vysvitlo, že je to liposarkóm, čo na Slovensku nie je bežná diagnóza,“&nbsp;hovorí Monika.&nbsp;

Sarkóm sa šíri inak ako bežná rakovina a&nbsp;najdôležitejšie je odstrániť nádor aj všetko okolo.

Moniku operovali 16. septembra. Lekári aj sestričky urobili všetko možné aj nemožné, aby ju zachránili. Aj napriek Covidu. Onkológia musí fungovať aj v&nbsp;tomto nešťastnom období. Tá sa nedá odložiť.&nbsp;&nbsp;&nbsp;

„Pre mňa to bolo ťažké v&nbsp;tom, že som nemohla mať kvôli korone návštevy, aj v&nbsp;izbe som bola sama, ale vďaka úžasným sestričkám a&nbsp;lekárom som to všetko zvládla,“&nbsp;hovorí s&nbsp;úsmevom a&nbsp;dodáva, že v &nbsp;nemocnici ju znovu postavili na nohy. Po troch týždňoch išla domov šťastná a&nbsp;vďačná, že sa jej ujali, lebo pri takom veľkom nádore nebolo vôbec isté, či sa dá ešte vybrať.&nbsp;

Od novembra chodí Monika na chemoterapiu. Už má za sebou šiesty cyklus. Je to fyzicky veľmi náročná liečba, počas ktorej žije človek ako na húsenkovej dráhe. Chvíľu hore, chvíľu dole a občas vám príde strašne zle. Navyše oslabuje imunitu. Možno aj preto v januári dostala táto ťažko skúšaná žena ešte aj Covid. &nbsp;

Kde sa nakazila, nevie, lebo prakticky nikam nechodila, len na chemoterapiu a&nbsp;späť. „Chránila som sa, ako sa dalo a&nbsp;doma som hovorila, že keď dostanem ešte aj tento vírus, bude po mne. Keď som ho naozaj dostala, synček ma každý deň upokojoval, že je super, že ešte žijem,“ spomína Monika.&nbsp;

Zaujímalo nás, ako sa liečila. „Keďže synček má problémy s&nbsp;imunitou, mali sme doma jeho sirup Isoprinosine. Volala som onkologičke, či si ho môžem dať aj ja. Povedala, že ak ho zoženiem, mám si ho hneď nasadiť.&nbsp;&nbsp;Tak som aj urobila a&nbsp;k&nbsp;tomu som si dávala vitamíny C, D a&nbsp;zinok. Pri teplotách som si mala dať Paralen Grip,“&nbsp;vysvetlila Monika s&nbsp;tým, že počas ochorenia sa zvíjala od&nbsp;bolesti svalov a hlavy, ktoré boli horšie ako stavy po chemoterapii. To trvalo spolu so zimnicami asi týždeň. &nbsp;

„Mala som šťastie, sused, ktorý bol predtým úplne zdravý, má po Covide stále problémy s pľúcami a&nbsp;berie lieky. Mne nezostali žiadne následky, ale keď som si dala spraviť krvný test na protilátky, zistili, že ich mám málo, takže Covid môžem dostať znovu,“&nbsp;hovorí Monika a&nbsp;dodáva, že lekárka jej preto odporučila ešte na zvýšenie imunity liek Inomed. &nbsp;

Jej priateľ dostal Covid tiež, ale mal miernejšie príznaky, ako Monika, ktorej to riadne skomplikovalo aj onkologickú liečbu. „Keď som ochorela, museli mi termín chemoterapie posunúť, lebo takú záťaž by telo neznieslo. Zaujímavé je, že za tie dva týždne posunu mi znova začali rásť vypadané vlasy aj obočie,“ zamýšľa sa Monika prakticky. &nbsp;

Priateľovi spísala, čo robiť, keby zomrela

Veľkou oporou je Monike jej 6-ročný synček Mark, pomáha jej aj s nákupmi. Pri jednom, keď pokladníčka Moniku nahlas napomínala, aby rýchlejšie vykladala tovar z&nbsp;košíka, lebo zdržiava ostatných, sa na ňu malý osopil: „Ale moja maminka je chorá, rozumiete?!“&nbsp;

„Pred rokom sme kupovali dom na hypotéku, keby som bola vedela, že takto dopadnem, nerobila by som to,“&nbsp;vzdychla si mladá žena s&nbsp;tým, že nebyť životnej poistky, ktorá jej teraz, keď je PN, pomáha s&nbsp;príjmom, už by boli z&nbsp;nového domu vysťahovaní.&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Ešte väčší strach z&nbsp;budúcnosti ako Monika mal na začiatku choroby jej priateľ Janči (41).&nbsp;„Musela som mu trochu zorganizovať život. Spísala som ešte pred operáciou všetko, čo musí spraviť, keď sa so mnou niečo stane a&nbsp;ako prežijú aj bezo mňa,“&nbsp;hovorí Monika dnes už s&nbsp;úsmevom.&nbsp;

Sama prišla o&nbsp;rodičov veľmi skoro. Otec zomrel, keď mala 15, mama keď bola Monika 20-ročná. Mala tiež rakovinu. Život ju nešetril. Asi aj preto si dokáže vážiť a&nbsp;ceniť všetko, čo sa podarí.&nbsp;

„Mám veľké šťastie na prácu, už 16 rokov robím v&nbsp;jednej banke so skvelým kolektívom a&nbsp;sľúbili, že mi podržia miesto, kým sa vyliečim. Dokonca sa mi aj vyzbierali na vitamíny, aby som mala, čo potrebujem a&nbsp;po každej chemoterapii mi kolegyne varia, kedže ja som vtedy velmi slabá a vtedy nemôžem cítiť ani mäso,“&nbsp;teší sa z&nbsp;ľudskej dobroty.

Podržali ju, aj keď sa prišla ukázať s vypadanými vlasmi a keď vládze, tak ju zapájajú aj do práce, aby nezabudla.&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Monika súhlasila, že o nej napíšeme, lebo svojím príbehom chce všetkým povedať, že keď cítite, že vo vašom tele niečo nie je v poriadku, netreba sa nechať odbiť prvým lekárom, ktorý vás pošle preč, ani Covidom, treba tvrdohlavo hľadať príčinu.

„Keby som to ja nebola spravila, už tu nie som,“&nbsp;vyhlásila mladá žena odhodlaná prekonať každú prekážku, ktorú pred ňu život postaví.&nbsp;&nbsp;&nbsp;

„Chcela by som poďakovať všetkým lekárom a sestričkami ktorí mi pomáhali a nevzdali to so mnou. Stále ma držia nad vodou a podporujú ma – najviac som vďačná všetkým v bratislavskom onkologickom ústave na Klenovej a sonografickému oddeleniu v Dunajskej Strede a tiež lekárom, s ktorými môžem konzultovať za ich podporu,“ vychrlila Monika na záver.