ROZHOVOR: 11 dní 15 hodín a 30 minút. Soňa (39) PREBEHLA 768 kilometrov za REKORDNÝ čas!

ROZHOVOR: Hnisavé otlaky, zvracanie a spánkový deficit. Kvôli TOMUTO som TO podstúpila!

ROZHOVOR: Doslova ŠIALENÝ BEH na dlhú TRAŤ! Máme novú rekordérku na Ceste SNP!

Beáta Javorčíková

V tomto rozhovore sa tiež dočítate:

- čo to znamená bežať bez podporného tímu,

- koľko si mohla Soňa dovoliť oddychovať,

- či jej trip neprekážal z hľadiska hygieny,

- prečo skončila s úspešnou kariérou body fitnessky

- a ako začať s behom.

Ako sa cítite po vašom veľkom úspechu?

Ja to trochu inak vnímam. Myslím, že úspech je keď človek zažije niečo, čo nečaká. No, ja som sa na Cestu SNP pripravovala minimálne rok a&nbsp;pol a&nbsp;medzi tým som mala všelijaké tréningy a&nbsp;preteky. Cítim to tak, že som splnila svoju predstavu, svoj sen a&nbsp;to, na čo som sa pripravovala. Som spokojná.

Boli ste si už medzitým zabehať, či sa ešte stále regenerujete?

Jasné, bola som. Voľno som mala len dva dni, a&nbsp;to kvôli tomu, že som mala rozbité chodidlá. Mala krvavo-hnisavé otlaky, ktoré bolo treba poprepichovať a&nbsp;poprerezávať a&nbsp;vyčistiť. Odvtedy som stihla som už aj vybehnúť z&nbsp;Donovál na Krížnu a&nbsp;Ostredok a akurát teraz cestujem do Handlovej a zajtra pôjdem zase behať. Mám rada, keď som celý deň v&nbsp;horách a&nbsp;nie som z&nbsp;toho vôbec znechutená. Pre mňa je horší návrat do civilizácie k&nbsp;povinnostiam.

Na trati SNP ste dosiahli čas 11 dní 15 hodín a&nbsp;30 minút. Splnili ste svoj cieľ?

Môj cieľ bolo prekonať jediný ženský rekord na trati, ktorý zabehla Júlia Batmendijnová za 11 dní a&nbsp;18 hodín a&nbsp;zvládnuť to bez podporného tímu.

Čo to znamená „bez podporného tímu“?

Väčšinou, keď chce športovec prejsť takúto trať, sú s ním dvaja traja ľudia, ktorí ho čakajú každých desať pätnásť kilometrov, varia mu a&nbsp;starajú sa o neho. Ja som išla úplne sama, pričom som mohla využiť len to, čo môže aj ktorýkoľvek iný človek. To znamená, že som mohla prespať v&nbsp;blízkom penzióne, ale nemohla by som napríklad prespať u&nbsp;kamaráta, lebo takú možnosť každý nemá.

Ako ste sa a&nbsp;to pripravovali?

Trasu som si začala postupne študovať. Na mapách som si vypisovala kde sú zdroje prameňov, prístrešky, ubytovne alebo penzióny. Fyzicky som bola pripravená dobre. Každý alebo každý druhý týždeň som si absolvovala prechody, kedy som išla dva dni za sebou 50 kilometrov. Moje telo si teda zvyklo.

Čo všetko ste museli mať so sebou?

Môj batoh bola jediná vec, ktorú som mala so sebou, pričom jeho váhu som sa snažila znížiť na minimum. Mala som v&nbsp;ňom vak na vodu a&nbsp;zásobu jedla. Z oblečenia som mala len to, čo som mala na sebe. Okrem toho <a href="https://www.shox.sk/e-shop/" target="_blank" rel="noopener">jedny náhradné ponožky</a>, jednu vodeodolnú bundu a jednu teplejšiu. Keď príde človek vyčerpaný, začne ho z deficitu triasť a&nbsp;je mu zima. Ďalej som mala už len izotermickú fóliu, základné lieky, čelovky, powerbanky a&nbsp;mobil.

Koľko ste mali so sebou jedla a&nbsp;vody?

Množstvo jedla záviselo od toho, v&nbsp;akej časti trate som bola. Keď som išla cez úsek, ktorý mal 84 kilometrov a&nbsp;neviedla cezeň žiadna civilizácia, musela som mať stravu na celý deň. Niekedy som ale počas sedemdesiatich osemdesiatich kilometroch prechádzala aj cez dve dediny. Vtedy som si jedlo mohla dokupovať a&nbsp;nemala som až taký ťažký batoh. Vodu som si doplnila buď v&nbsp;nejakých krčmách, potravinách alebo z&nbsp;prameňov či&nbsp;potokov.

Ako ste sa stravovali?

Úplne inak ako v&nbsp;bežnom živote, kedy sa snažím stravovať jednoducho. Jem ovocie, zeleninu, čisté bielkoviny, komplexné sacharidy a občas nejaké oriešky. Pri prechodoch však využívam aj sladké tyčinky a&nbsp;energetické nápoje. Keď ide človek deň za dňom desiatky kilometrov, tak sa jeho kalorická potreba každý deň navyšuje. Ja som sa k&nbsp;tomu ešte snažila o&nbsp;výkon, čo je v&nbsp;takom rozpoložení extrémny kalorický nárok.

Čo bolo na celom tripe najťažšie? Čítajte na ďalšej strane!

Čo pre vás bolo najťažšie?

Udržať sa v tom istom móde, aj keď začali prichádzať problémy. Po nejaký šiesty siedmy deň sa mi išlo dobre, no postupne sa telo začalo vyčerpávať. Zvyšoval sa spánkový deficit a prišli prvé spánkové krízy, kedy som zaspávala už ráno počas chôdze. Potom prišli prvé zranenia. Najprv som si niečo natiahla na lýtku, potom som si natrhla kvadriceps a začali sa mi vytvárať krvavé otlaky. To všetko človeka demoralizuje. Musela som sa vysporiadať s bolesťou, pretože tabletka nie je riešenie. To by mohlo viesť k ďalším problémom a začne ma spomaliť. Pôvodne som plánovala že budem pätnásť hodín denne v pohybe, no niekedy som bola aj osemnásť a pol, aby som etapu došla. Najťažšie vtedy bolo udržať si mentálnu silu, pokračovať ďalej a nezačať sa opúšťať a poľavovať z cieľov.

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/rozhovor-11-dni-15-hodin-30-minut-sona-prebehla-768-kilometrov-rekordny-cas" target="_blank" rel="noopener">Emotívne FOTO z cieľa nájdete TU!</a>

Aký ste mali režim?

Prvé dni som spávala okolo štyroch hodín. Potom som to musela zkracovať. Režim som úplne zmenila, keď udreli tridsiatky horúčavy a&nbsp;moje telo na to ešte nebolo adaptované. Od vtedy som to robila tak, že som dennú etapu ukončila okolo nejakej siedmej večer. O&nbsp;ôsmej som si ľahla, spala do polnoci a&nbsp;o&nbsp;jednej ráno vyrazila na trať. Čiže som išla od jednej do deviatej, kedy neboli také vysoké teploty. Posledných 150 kilometrov som išla pokiaľ som vládala a&nbsp;keď ma vyplo, tak som si len hocikam ľahla na desať minút a&nbsp;už som neriešila či je deň alebo noc.

To bol už krízový režim?

Áno. Vtedy som už vedela, že mám na to, aby som prekonala rekord, ale nemohla som už dovoliť spať štyri hodiny.

Nenastal moment, kedy ste mali na mále? Chceli ste aj skôr skončiť?

To, že by som skôr skončila mi nenapadlo ani raz. Skôr som sa bála, či to zvládne moje telo a&nbsp;nie hlava. Keď už som išla posledných 150 kilometrov cez les v&nbsp;Malých Karpatoch, nemala som sa kde osprchovať, prezuť sa a&nbsp;ošetriť si nohy, na ktorých som mala obrovské pľuzgiere. Tie sa mi zaliali hnisom. A&nbsp;keď som si o&nbsp;druhej ráno v&nbsp;lese dávala pauzu a&nbsp;dala dole ponožky, reálne som pochybovala, či to nohy zvládnu. Rozhodla som sa, že sa na ne radšej nebude pozerať.

Aké to bolo z&nbsp;hľadiska hygieny. Neprekážalo vám, že ste si každý deň nestihli oprať veci?

Ja som robila vrcholovo body fitness a&nbsp;zažila som aj obdobie, kedy mojím cieľom bolo byť čo najkrajšia a&nbsp;najupravenejšia, no toto som brala ako výkon. Jasné, že v&nbsp;bežnom života sa rada umyjem, pekne oblečiem a&nbsp;navoniam, ale teraz som vedela čo chcem. Keď som sa teda mala rozhodnúť, či budem spať štyri hodiny alebo tri a&nbsp;operiem si oblečenie, tak som si radšej vybrala spánok. Mala som svoje priority, takže keď som mala na pranie energiu tak áno, keď nie tak nie.

Ako s behom podľa Soni začať? Čítajte na ďalšej strane!

Kariéru body fitnessky ste stopli a&nbsp;naplno ste sa začali venovať rodine. Nedalo sa to skĺbiť?

Robila som to osem rokov a&nbsp;bola som aj v&nbsp;reprezentácii. Raz som vyhrala Majstrovstvá sveta a&nbsp;dvakrát Majstrovstvá Európy. Je iné keď človek niečo robí na vrcholovej úrovni a&nbsp;iné, keď to robí na rekreačnej. Vedela som, čo to obnáša a&nbsp;takisto aj to, že pokiaľ sa chcem venovať deťom tak sa to nedá skĺbiť. Úroveň som nechcela mať nižšiu a&nbsp;ani deti som zase nechcela ukrátiť o&nbsp;čas so mnou. Pomedzi to sa aj tak objavil ďalší šport, ktorý ma začal baviť.

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/rozhovor-11-dni-15-hodin-30-minut-sona-prebehla-768-kilometrov-rekordny-cas" target="_blank" rel="noopener">Sonino krásne telo body fitnessky nájdete TU!</a>

Ktorý šport vás viac baví?

To sa nedá porovnať. Ja sa k veciam v minulosti veľmi nevraciam. Vtedy to bolo super, a teraz je zase super toto. Mne je jedno, aký šport robím, no bavia ma výzvy a hľadanie vlastných limitov.

Ako s&nbsp;behom začať?

Treba to robiť preto, že človek chce a netreba sa s&nbsp;nikým porovnávať. Každý jeden tréning musí byť radosť. Pokiaľ to človek robí pre niekoho alebo aby schudol či to niekde zavesil, tak to nebude fungovať.

Mal by teda človek robiť tie športy, ktoré ho bavia?

Áno, keď ho bavia indoorové športy, nech ich robí. Nikto by sa nemal snažiť po niekom sa opičiť, lebo to letí. Treba si nájsť to svoje. Podľa mňa je ale dobrá aj pestrosť. V&nbsp;rámci mojich príprav chodím veľa na cestný a&nbsp;horský bicykel, ale aj plávať a&nbsp;cvičiť do posilňovne.