Kým pre rímskokatolíkov na Troch Kráľov 6. decembra Vianoce končia, pravoslávnym a niektorým gréckokatolíkom, dodržiavajúcim juliánsky kalendár, ešte len začínajú. Završujú tak obdobie 40-dňového pôstu, ktorý predchádza trojdňovým sviatkom.

 

Pravoslávny Štedrý deň sa podobá tomu, ktorý býva 24. decembra. No večera musí pozostávať z 12 jedál, čo je symbolika k 12 apoštolom. Ale jedlá musia byť výlučne pôstne, žiadna klobása v kapustnici či mäso.

"Najprv sa je cesnak s chlebom a medom, kapustnica s dusenými zemiakmi. Potom pirohy, ktoré robím na trojako - s kapustou, so zemiakmi a so slivkovým lekvárom. Po nich nasleduje máčanka s dusenými zemiakmi a tak makové bobaľky (opekance). Tie robím aj kakaové, lebo niektorí z našej rodiny ich majú radšej s kakaom. Ďalším chodom je ryba so šalátom, ale to je už skôr modernejší zvyk," vraví Helena Poperníková z obce Roztoky (okres Svidník). 

Helena Poperníková z obce Roztoky (okres Svidník) pri varení pôstnej kapustnice
Zdroj: Ladislav Jasik

 

Nakoniec sa u nich je fazuľová polievka so slivkami, takzvaná slivčanka. Nesmie chýbať prípitok, koledy: "No najdôležitejšia je modlitba."  Počas večere nikto od stola nesmie odísť a musí ochutnať zo všetkého. Vstať môže iba gazdiná, ak by to urobil niekto iný, znamenalo by to vzdialenie sa od rodiny. 

Z detstva si pamätá, ako musela gazdiná vstávať skoro ráno, aby stihla pripraviť všetky jedlá na večeru a napiecť koláče s jablkami alebo makom.  Ako deti zdobili vianočný stromček až na Štedrý deň a nie týždne dopredu, ako sa to zvykne robiť teraz.

"Nemali sme nakúpené nijaké ozdoby, ale všetko sme si vyrábali sami. Napríklad reťaze zo slamy alebo papiera. Vždy pred štvrtou hodinou poobede zazvonil v cerkvi (v chráme) zvon, ktorý zvolával celú dedinu k štedrovečernému stolu. Pred večerou sme sa išli umyť k potoku, aby sme boli zdraví."  Často sa stávalo, že najprv museli  vysekať dieru do zamrznutej vody. Potom gazda so sebou vzal sviečku a chlieb a pred umytím vodu prežehnal. 

"Pri večeri sme nemali žiadne taniere alebo príbor, jedlo sa len z jednej misy a pod stolom sme mali slamu. Po večeri sme už všetci netrpezlivo čakali na príchod koledníkov,"zaspomínala. 

Pri porovnávaní súčasných Vianoc s minulosťou vidí veľké rozdiely. Podľa nej v dnešnej dobe sa z Vianoc stala komerčná záležitosť: "Všetko sa točí len okolo darčekov." Za jej detských čias dostali skaramelizovaný cukor a tešili sa aj z takejto maličkosti.

"Neboli televízory, a preto sa ľudia po večeri navštevovali, prinášali čo napiekli a bolo im dobre," dodala s tým, že Vianoce sú oslavou narodenia Spasiteľa,  ktorý prišiel spasiť tento svet, a vzdávanie úcty Bohu. 

V minulosti ľudia verili, že po sfúknutí sviečky po ukončení večere ak stúpal dym hore, znamenalo to, že rodina bude šťastná, zdravá a bude bohatnúť. Ak sa dym krútil a smeroval k niektorému členovi rodiny, museli na neho dávať pozor,  lebo mu hrozilo nešťastie.

Zvykom tiež bolo nič zo štedrovečerného stola nevyhodiť. Omrvinky sa dávali sliepkam a rybie kosti sa spálili. V mnohých rodinách, najmä na vidieku, kládli pod stôl slamu a reťazou omotali nohy stola - malo to symbolizovať jednotu a pevnosť rodiny. 

Svätá liturgie sa v pravoslávnych chrámoch konajú predpoludním a podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. Ide o trojhodinový slávnostný obrad. Nasledujúci deň 7. januára slávia pravoslávni sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista).

Predpoludním sa v chrámoch konala slávnostná svätá liturgia. Ďalší deň, 8. januára majú sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvomučeníka sv. Štefana. Tohto roku, pre pandémiu, ostali pre nich chrámy zatvorené. 

Okres pravoslávnych v Česku a na Slovensku sa riadi juliánskym kalendárom aj pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Gruzínsku, Srbsku a inde. Na Slovensku žije približne 50-tisíc ľudí, ktorí sa hlásia k pravoslávnemu vierovyznaniu. väčšina z nich žije na východnom Slovensku, prevažne v Prešovskom kraji.

"Juliánsky kalendár je pre našich veriacich garantom zachovania si svojich kultúrnych, duchovných i národných tradícií. V čase, keď sa Christos narodil, platil v Rímskej ríši juliánsky kalendár. Preto zmenu, ktorú urobil pápež Gregor XIII. v roku 1582, neprijali všetky východné cirkvi," vysvetlil tajomníka a hovorca Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku Milan Gerka z Prešova.