"Staré Mesto má aj jednu materskú školu, ktorá pokrýva nadlokálny význam. Pokiaľ je nejaká služba poskytovaná len jednou mestskou časťou, nemali by obyvatelia Bratislavy doplácať na to, že zhodnou okolností nie sú obyvateľmi tej mestskej časti, v ktorej je táto služba poskytovaná," uviedla v utorok na tlačovej besede staromestská starostka Zuzana Aufrichtová.

Podľa návrhu VZN by mali totiž rodičia detí s trvalým pobytom v Starom Meste platiť mesačne za jedno dieťa 45 eur, ostatní 90 eur. Na rok 2019 sa v prípade škôlky Óvoda, ktorú navštevuje 34 detí zo Starého Mesta a 38 detí mimo Starého Mesta, našlo riešenie v podobe vykrytia rozdielu v poplatku z poslaneckej priority bratislavského mestského poslanca Gábora Grendela. Stáť by ho to malo okolo 5000 eur.

"Nebolo by spravodlivé od rodičov, ktorí majú deti maďarskej národnosti, požadovať rovnako vyšší poplatok, ak pochádzajú z inej mestskej časti, lebo v inej mestskej časti nemajú možnosť zapísať ich do škôlky s vyučovacím jazykom maďarským,"poznamenal Grendel.

Rokovania s hlavným mestom na túto tému by však podľa šéfky staromestskej samosprávy mali naďalej pokračovať. Je podľa nej dôležité pozrieť sa na problém koncepčne. "Nie sú to prostriedky, ktoré by mali výrazne zaťažiť mestský rozpočet," poznamenala Aufrichtová. Na rok 2020 by sa to podľa nej mohlo riešiť riadne upraveným transferom z mestského rozpočtu alebo rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).

Viaceré bratislavské mestské časti chcú preferovať vo svojich škôlkach deti z danej mestskej časti. Okrem Starého Mesta je to napríklad aj Petržalka. Starosta Ján Hrčka v rámci predkladaného VZN navrhuje mesačný poplatok 250 eur, miestne zastupiteľstvo by malo následne rozhodovať, ktorým rodičom udelí zľavu do výšky 88 percent. Poslanecký zbor by mal o tom rokovať koncom júna. V Ružinove zasa poslanci schválili pre riaditeľky škôlok odporúčaný bodový systém v rámci prijímania detí. Viac bodov získa dieťa, ktorého rodičia majú trvalý pobyt v danej mestskej časti.