„Otvorenie plavárne pre verejnosť bez vonkajšieho kúpaliska je pre nás ekonomicky nerentabilné. Služby plavárne boli vždy k dispozícii do 15. 6. a po tomto termíne sa otvárali vonkajšie bazény,“povedal Ľudovít Lebó, riaditeľ Novovital Nové Zámky. Dôvodom je, že plaváreň slúži primárne pre lokálnych návštevníkov a športové kluby. Otvorenie plavárne z ekonomického hľadiska nemá výrazný vplyv na fungovanie kúpalísk.

Evidencia návštevníkov?

Asociácia vypracovala viac ako 100 bodový návrh, ktorý zavádza prísne hygienické opatrenia. Rovnako dnes s krízovým štábom prebrali aj požiadavku evidencie návštevníkov, ktorú krízový štáb presadzuje.

Evidencia návštevníkov, podobne ako pri otvorení fitnescentier, je dôležitým aspektom zabezpečenia bezpečnosti. Podľa asociácie je aj táto požiadavka riešiteľná. „Navrhli sme, aby návštevníci uprednostnili platbu platobnými kartami. Údaje o návštevníkoch tak budú podľa potreby ľahko dostupné. V prípade návštevníkov, ktorí by zvolili platbu v hotovosti, by sme volili klasickú evidenciu,“ vysvetlil prevádzkový riaditeľ Vodného parku Bešeňová Peter Kolenčík. 

Straty v tisíckach eur

Členovia asociácie apelovali na vládu, aby prevádzky otvorili čo najskôr, ale najneskôr k termínu 15. 6., nakoľko na znovuotvorenie je nutné sa dostatočne vopred pripraviť. „Otvorenie v polovici júna je pre nás lepšie aj z dôvodu menšieho počtu návštevníkov. Ak sa otvorí 1. 7., to je už sezóna v plnom prúde, naše straty budú nevyčísliteľné a pracovné miesta ohrozené,“ hovorí Gabriel Somogyi, riaditeľ Thermalparku Dunajská Streda. Od otvorenia akvaparkov, kúpalísk a plavární sú závislé aj hotely, reštaurácie a gastroprevádzky, ktoré sa v areáloch a blízkom okolí nachádzajú. 

Hrozba z vody?

Nezabezpečené vodné plochy alebo cestovanie do okolitých krajín. To sú dve základné hrozby, ktorým sa chce asociácia vyhnúť, a malo by to byť aj v záujme vlády a občanov. „Ak sa čím skôr nedohodneme na otvorení prevádzok, hrozí, že ľudia budú navštevovať nechránené vodné plochy, kde nie je možné zabezpečiť žiadne dodržiavanie hygienických podmienok. Druhou možnosťou, ktorá reálne hrozí, je vycestovanie Slovákov do okolitých krajín, kde sú opatrenia omnoho miernejšie, ale počet nakazených niekoľkonásobne väčší,“ vyjadrila svoj názor asociácia. 

Hrozba druhej vlny epidémie sa tak, pochopiteľne, môže aj takýmto víkendovým cestovaním zvyšovať a rovnako ohrozí aj domáci cestovný ruch. Zdĺhavé vyčkávanie spôsobí, že Slováci uprednostnia dovolenku v zahraničí, čo bude mať negatívny vplyv na ekonomiku.