Nemocnica by mala byť miestom, kde chorému či zranenému človeku poskytnú adekvátnu pomoc a on sa k svojím najbližším vráti živý a zdravý. Pravda, nie vždy sa to podarí, no keď sa pozeráte, ako sa o vášho príbuzného „starajú“ a vy mu i napriek urgenciám nedokážete pomôcť, ba na konci toho všetkého je jeho smrť, vaše zúfalstvo a beznádej sú dvojnásobné. A presne takýto prípad sa stal aj rodine Petra Benca. „Začalo sa to vlani v apríli, keď začal ocino močiť krv. Na urológii v Nitre mu najskôr povedali, že má zväčšenú prostatu. Až pri jednej z návštev tam bola lekárka, ktorej sa na ňom niečo nepozdávalo, a tak ho poslala na ďalšie vyšetrenie, kde mu zistili, že má malý nádor na mechúri. V máji šiel na prvú laparoskopiu a do mesiaca na druhú,“ opísala začiatok príbehu Petrova dcéra Katarína. Rodina s ním zašla na onkológiu, kde mu nasadili chemoterapiu.

Operácia sa podarila

Lekári mu v júli spravili vývod z obličky, pretože tam mal mať dlhé roky cystu. „Hovorili nám, že mu to musia spraviť preto, aby sa oblička rozbehla a začala pracovať. Vývod mu ale neustále hnisal a mal vysoké teploty, musel preto zostať v nemocnici. Na internom bol raz až asi mesiac, a tam nám tvrdili, že má v tele zápal, lenže nevedia zistiť kde,“ pokračuje dcéra v rozprávaní. Petra po liečení poslali 19. augusta domov s tým, že všetko je už v poriadku. „Nič ale nebolo v poriadku, lebo on sa tam musel ešte dvakrát vrátiť, ba po ďalšej chemoterapii mu začali miznúť biele krvinky. Na nohy ho ako tak postavila transfúzia krvi,“ dopĺňa Katarína. Lekári im ale neskôr mali povedať, že starčekovi vyberú mechúr a spravia plastiku tak, že na bruchu urobia vývod na moč. Operácia sa uskutočnila popoludní 15. januára tohto roka a podľa slov rodiny lekári po nej tvrdili, že bola úspešná.

Presun v mraze

Petra mali presunúť asi po 20 hodinách od operácie na JIS-ku urológie do druhého pavilónu. „Bolo ráno okolo pol deviatej, v tele mal asi osem či deväť hadičiek, držať si musel aj sáčky s močom, a oni ho v takom stave prevážali na vozíku, pričom vonku boli mínusové teploty. Navyše, nebol ani ničím prikrytý a oblečený iba v tenkom nemocničnom pláštiku,“ hnevá sa druhá Petrova dcéra Veronika. Podľa slov Petrovej rodiny im lekári tvrdili, že operácia dopadla dobre, no nebolo to zrejme tak. „Keď bol ešte pri vedomí, tak sa stretlo konzílium lekárov a na ňom jeden starší lekár povedal, že mu musí unikať moč do tela, takže operácia zrejme nebola spravená dobre,“ dopĺňa smutne svoje dcéry Petrova manželka Veronika. Po asi týždni dostal Peter zápal pľúc. „No z čoho asi, keď ho v takej zime, po operácii a takmer polonahého viezli po vonku? A to sme sa dozvedeli, že bol už jeho druhý, lebo prvý mal na urológii!“ pridáva dcéra Veronika. Petrovmu utrpeniu v nitrianskej nemocnici ale stále nebolo konca.

Zákerná baktéria

Dôchodcov stav sa po očakávanej operácii nezlepšoval, ba práve naopak. „V istých momentoch nebol pri vedomí a pri vysokých teplotách doslova blúznil. Personál sme 25. januára žiadali, aby ho previezli na ARO, no trvalo to asi dva dni. Tam sme sa navyše dozvedeli, že mu zlyháva srdce i pľúca a tiež niektoré vnútorné orgány, ba má aj otravu krvi! Na ARO mu tiež zistili, že v tele má baktériu, ktorá mu v podstate rozožierala vnútorné orgány,“ opisuje Katarína trápenie svojho otca. Petrovi príbuzní sú tiež presvedčení, že baktéria sa do jeho tela dostala buď pred operáciou, alebo počas operácie na urológii. „Mal vývod z tela von, ktorý mu hnisal, no dávali mu iba antibiotiká. Prečo už vtedy nespravili kultiváciu (mikrobiologické vyšetrenie – pozn. red.)? Veď pre niečo mu to hnisalo! Jednoznačne sa o neho nepostarali tak, ako mali, a nespravili všetko pre to, aby ho vyliečili. Vidíte a skončilo to tak, že zomrel,“ vraví so slzami v očiach Petrova manželka.

Nespokojnosť s prístupom i liečbou

Najbližší si dôchodcu na prosbu lekárky z internej JIS-ky zobrali 16. februára z nemocnice preč a previezli ho do Hospicu, no tam o štyri dni zomrel. „Predstavte si, že dáte do nemocnice človeka, ktorý má asi 105 kíl a z nemocnice si ho odveziete s takmer polovičnou hmotnosťou a v doslova beznádejnom stave? Čo si o starostlivosti oň a jeho liečbe máme myslieť?“ dodáva na záver smutná Veronika, ktorá celý prípad už dala prešetriť aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Vyjadrujeme nespokojnosť s postupom pri uvedenej operácii, následnou pooperačnou liečbou a prístupom personálu na jednotlivých oddeleniach Fakultnej nemocnice a žiadam úrad o prešetrenie postupu,“ vysvetlila dcéra Veronika, ktorá podnet zaslala. „Oficiálne nám zatiaľ sťažnosť z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nebola doručená, preto sa zatiaľ k tomuto prípadu nebudeme vyjadrovať,“ uviedla v stanovisku nemocnice jej hovorkyňa Tatiana Timková.