Ako stredoškoláčka stála počas Nežnej revolúcie na námestiach. Bola rebelka, ktorá odmietala zložiť zväzácky sľub! Očakávala zmenu pomerov, možnosť vyznať svoju vieru, slobodu v podnikaní a lepší život pre všetkých. Po troch desaťročiach však vraví, že sme na demokraciu neboli pripravení. 

Slávka Zakuťanská (47) z Prešova sa ako druháčka na strednej škole zúčastňovala zhromaždení počas novembrovej revolúcie v roku 1989. Túto udalosť vnímala ako pubertiačka, takéto zgrupovanie ľudí zažila iba na oslavách Dňa práce 1. mája. “Mávatka sme vymenili za kľúče,” smeje sa.

Z médií mali informácií k dôvodom demonštrácií spočiatku málo. “Rozprávali sme sa medzi sebou, že ide o pád komunizmu,” spomína na chvíle, keď mala rebelujúce obdobie a odmietala vstúpiť do Socialistického zväzu mládeže (SZM). Keď jej spolužiačky skladali sľub v rovnošatách s modrou sukňou, prišla na znak odporu oblečená v červenej. 

V jej rodnom meste sa demonštrácie začali o pár dní neskôr ako v Prahe. “Chodievali sme na námestia týždeň. Pamätám si aj to, čo som mala oblečené. Bolo vtedy chladno. Ale keby to bolo nutné, urobila by som to znova,” vraví napriek tomu, že vývin v našej spoločnosti po revoolúcii nehodnotí ako ideálnu. 

VAZ 2101, vyhľadávané auto za socializmu.
VAZ 2101, vyhľadávané auto za socializmu.
Zdroj: AvtoVAZ

Mohli sme podnikať - ak sme zaplatili výpalné

Každé zriadenie má podľa nej niečo do seba. No kriticky vníma stav spoločnosti po zmene režimu, nástup mečiarizmu a s ním spojené vládnutie so spochybňovaním opozície a menšín, porušovania ľudských práv a nerešpektovaním právneho štátu: “Mohli sme podnikať, ale museli sme platiť výpalné. Mám taký pocit, že sa iba vymenili zlodeji na významných postoch. Akurát, že v čase socializmu sa až tak kradnúť nedalo. Aj vtedy boli bohatší ľudia. Ale keď sa pozriem okolo seba a vidím ľudí, ktorí celý život nerobili a bývajú v 300-tisíc eurových haciendách, za sebou 15 skrachovaných firiem a nikto to nerieši, tak si poviem, že toto by za komunistov nebolo možné,”vraví žena, ktorá sa živí ako ekonómka. 

Socializmus mal aj výhody!

Podľa nej výhodou vtedajšej doby bolo to, že každý musel pracovať, kriminalita bola oveľa nižšia. “Teraz sa dala voľnosť tým, ktorí nikdy nechceli pracovať. Ja to vnímam tak, že keby komunisti povolili cestovanie, podnikanie a vieru, mohli doteraz fungovať. Drobní podnikatelia boli aj vtedy, veď každý mal svoju krajčírku, fungovali remeselníci. Akurát išlo čiernu ekonomiku.”

Radosť počas komunizmu mali z obyčajných výstavných trhov, kde sa prezentovali výrobcovia, dalo sa kúpiť iné oblečenie, ako v obchodoch: “Je pravdou, že všetci sme nosili rovnaké botasky či svetre. Ale teraz čo z toho, že si teraz kúpime odev z Číny, keď sa to za pár dní rozpadne!”

Retro móda za socializmu.
Retro móda za socializmu.
Zdroj: archív

Výhodou bolo to, že v každej obci fungovala poľnohospodárska výroba, boli sme potravinovo sebestační: “Dopestovali sme si ovocie, zeleninu. Teraz nemáme nič. Ľudia zleniveli, teraz si to kupujeme v supermarketoch, sú z dovozu, no nemá to žiadnu chuť!"

Priznáva, že problémom minulosti bol nedostatkový a podpultový tovar. Napríklad také mandarínky sa do obchodov dostali len raz do roka, aj to v obmedzenom množstve.

Je presvedčená, že mala oveľa krajšie detstvo ako jej deti. Spomína na časy, keď každoročne chodievala do pionierskych táborov, ktoré boli v každom kúte Slovenska: “A tie potom po páde komunizmu nechali demokrati zruinovať a za korunu ich získali všelijaké podnikateľské skupiny a teraz je to pre nás neddostupné.”

 

Jedni na revolúcii zarobili, iní schudobneli

Zdôrazňuje, že doba minulého režimu nebola stopercentná: “Mnohí boli stíhaní za svoje názory. No tí, ktorí vybudovali revolúciu, sa nemajú zle. Ale tí, ktorí stáli na námestiach a podporovali ich, sa dobre nemajú a nemyslím si, že sa budú mať niekedy lepšie. Ani keby šli demonštrovať znova a hneď zvrhli túto vládu. Lebo hneď nastúpi prezlečený Smer a spojí sa so Smerom a zas to isté dookola.”

Ako žena, ktorá podniká od 90-tych rokoch je presvedčená, že tí, ktorí sa snažia zarábať si sami na seba, to majú z roka na rok ťažšie:“Buď nás bije nejaká mafiánska skupina alebo vláda svojimi opatreniami. Veď začínali sme s platením zdravotných odvodov vo výške 14 eur a dnes je to už 70 eur. A furt štát nemá peniaze! Kde sú?”

Ani dnes nie je podnikanie jednoduché.
Ani dnes nie je podnikanie jednoduché.
Zdroj: PIXABAY, GETTYIMAGES, ARCHIV

Myslí si, že najhoršie na všetkom je to, že najviac peňazí do štátnej kasy odvádzajú zamestnanci, lebo im sa pravidelne strháva z platu. No a tí, ktorí majú veľké eseročky s obrovskými obratmi, si všetko dajú do nákladov a na konci roka nezaplatia žiadnu daň a iba minimum do zdravotnej poisťovne:. “A majú takú istú zdravotnú starostlivosť ako my. A každý sa z toho len vysmieva a nikto to nerieši. Neboli sme pripravení na demokraciu.”

Nová korona doba podľa nej priniesla aspoň poznanie, že ak niekto pred koronou nerobil poctivo, lebo by nebol prežil, tak teraz neprežije pre to, lebo nerobil poctivo. Teda tí, ktorí odkrádali štát na daniach a odvodoch dostanú pandemickú výpomoc iba v zmysle dovtedy vykazovaných údajov v účtovníctve. 

Anketa
Súhlasíte s názorom Prešovčanky Slávky?
  • 96%
  • 4%

Prečítajte si tiež: