Reč je o domoch stredovekých katov, o šibeniciach a miestach, kde kedysi popravovali zločincov. Že čo je na tom také hrozné? A že vy sa obesencov a strašidiel nebojíte? No len sa pozrite, čo všetko sa vám na týchto miestach môže stať!

Cintorín Vrakuňa v Bratislave pôsobí v jesenný zamračený deň tiež trochu strašidelne.
Cintorín Vrakuňa v Bratislave pôsobí v jesenný zamračený deň tiež trochu strašidelne.
Zdroj: MICHAL SMRČOK

Mátohy a strašidlá sa vždy vyskytovali na miestach ako cintorín, krypta, katov dom, popravisko či väznica. Hovorilo sa o nich ako o bytostiach, ktoré vyvolávajú strach a rešpekt. Prichádzali vždy v určitom magickom čase, napríklad o polnoci alebo v tú hodinu, keď sa tam kedysi odohrala strašná udalosť.

Predstavy o strašidlách sa zachovali aj v názvoch konkrétnych miest, napríklad Nekrstenec, Pri šibenici, Besná, Dievčia skala, Obesenec či Kostlivec a iné. 

Telá zmizli, objavili sa o dvesto rokov

Londýnsky Tower bol známy ako väznica.
Londýnsky Tower bol známy ako väznica.
Zdroj: archív

Kým sa pozrieme na strašidelné miesta popráv u nás, pripomeňme si legendárny londýnsky Tower.
Táto pevnosť, postavená Viliamom Dobyvateľom v roku 1066, bola kedysi známa ako väznica a popravisko.

Henry VIII. tu nariadil popravy svojich dvoch manželiek, Anne Boleynovej a Catherine Howardovej.

Po smrti kráľa Edwarda IV. boli na londýnskom hrade uväznené jeho dve dcéry. V roku 1483 však záhadne zmizli a ich pozostatky boli nájdené až v roku 1647, teda o dve storočia neskôr!

Katov dom museli vysvätiť

Katov dom v Trenčíne museli vysvätiť.
Katov dom v Trenčíne museli vysvätiť.
Zdroj: archív

Domy, kde bývali kati, patria k najstrašidelnejším. Katov dom môžete ešte i dnes vidieť v Trenčíne, Trnave, Bratislave, v Košiciach, v Banskej Bystrici či v Bardejove. Nezriedka sú spomienkou na kruté mučenie a popravy.

Napríklad aj trenčiansky kat bol známy krutosťou. No údajne nakoniec aj jeho samého umučili a popravili za vykrádanie kostolných pokladničiek. V jeho dome zo 16. storočia sa diali podivné veci. Záhadné úkazy dokonca vyľakali aj veľkú skupinu turistov. Okolo roku 2007 museli dokonca katov dom vysvätiť.

Po poprave pohroma

Oravský hrad - v dedine pod ním bola tiež šibenica.
Oravský hrad - v dedine pod ním bola tiež šibenica.
Zdroj: archív

Neďaleko Dolného Kubína, konkrétne v dedine Oravský Podzámok, sú tiež Šibenice. Je to vrch a bývalé popravisko. Po nociach okolo neho blúdi duša zemianky. To preto, lebo práve vinou tejto urodzenej a bohatej ženy mala zomrieť jej slúžka.

Zemianka ju obvinila, že jej ukradla vzácny prsteň. Márne sa dievčina zaprisahávala, že to neurobila. Odsúdili ju na smrť. No len čo jej hlava spadla na zem, strhol sa silný víchor. Podľa povesti sa zanedlho utopila aj zemianka.

Nedarí sa ľuďom, ani rastlinám

Miesto, kde stála nad Banskou Bystricou šibenica.
Miesto, kde stála nad Banskou Bystricou šibenica.
Zdroj: internet

Banská Bystrica mala svoj Šibeničný vrch medzi dnešným plážovým kúpaliskom a obchodným centrom Europa. Jedna z prvých zmienok o ňom pochádza z roku 1533, kedy k popravisku postavili cestu. Pôvodný názov kopca bol v nemčine Galgenberg (slovo Galgen v  starej nemčine znamená „konár – haluz stromu“). Takže je možné, že na vrchu rástli stromy - a možno niektoré poslúžili ako šibenica.

Na Šibeničnom vŕšku sa len nevešalo, ale používali sa tu aj iné tresty smrti, ako napríklad sťatie mečom. V roku 1542 kat za živa pochoval pod šibenicu ženu, ktorá zabila vlastné dieťa.

Na šibenici skončili aj zbojníci Andrej Nemec prezývaný Kapusta a Juraj Ursíni zo Skubína. Zo salaša ukradli medený kotol, za čo ich popravil majster kat z Prievidze 2. septembra v roku 1854 v Kostiviarskej.

O mieste popravy boli ľudia presvedčení, že sa tu nedarí ani rastlinám, ani ľuďom. A to všetko preto, lebo trest pre zbojníkov bol zbytočne krutý.

Popravili ju, lebo pre ňu prišiel mor

Na výpadovke zo Žiliny na Martin je miesto s názvom Šibenice. Je teda jasné, že v minulosti tu bolo žilinské popravisko. „Odkedy Žilina získala ešte v 14. storočí právo meča, čo súviselo s výkonom súdnej právomoci, konali sa tu v období feudalizmu popravy z celého regiónu,“ povedal bývalý riaditeľ žilinskej pobočky Štátneho archívu v Bytči Peter Štanský pre SME/My Žilina. Dochoval sa dokonca aj originálny katovský meč, ktorý sa nachádza sa v Považskom múzeu v Žiline.

Na žilinských Šibeniciach zomrela aj žena, ktorá mala spôsobiť v meste obrovskú katastrofu - pre ňu tu mal vypuknúť mor. Autor Stručného dejepisu mesta Žiliny Alexander Lombardini píše: „V Žiline sa 25. septembra 1710 začala morová epidémia - mestský magistrát ju pripísal božiemu trestu za zlý život Barbory Mikundovej, ktorú za to odsúdili na smrť a popravili.“

Neďaleko miesta, kde malo byť popravisko, postavili v 70. rokoch motel, ktorý dostal názov Šibenice. Nebol to šťastný nápad! Motorest skrachoval, zavreli ho, dnes je stavba schátraná a zarastená.

Kde si požičiavali kata a kde mali šibenicu iba pre domácich? Čítajte na ďalšej strane!