Obecné pozemky boli vždy lacnejšie ako mestské a výsledkom toho je úbytok obyvateľov krajského mesta. Od roku 2003 do roku 2010 zhruba o 2,5 tisíca. Teraz má Trnava 65.727 duší a ďalších 1200 na prechodnom pobyte.

"Neteší nás to, ale vieme, že nie sme v tom sami," skonštatoval primátor Trnavy Vladimír Butko. Úbytkom obyvateľstva ako následku sťahovania ľudí na vidiek trpia všetky krajské sídla na Slovensku. "Je to prirodzené správanie tej vrstvy obyvateľov, ktorá chce bývať vo svojom. Západné krajiny majú túto etapu už za sebou a ľudia sa do miest vracajú," povedal pre TASR. Mladé rodiny podľa neho po zvážení radšej volia vlastné bývanie, aj keď mimo centra za rovnaké peniaze, ktoré by dali za byt v Trnave. Starší sa zase vracajú z mesta na vidiek do opustených rodičovských domov. "Aj u nás bola početná skupina tých, ktorí sa do Trnavy nasťahovali v 60.-70. rokoch v rámci mohutnej bytovej výstavby a vysídľovania vidieka," dodal Butko. Ešte pred 15 rokmi bolo podľa neho nepredstaviteľné, aby sa človek odsťahoval na dedinu a naďalej dochádzal do práce v meste. "Teraz je to samozrejmosť a norma. Svedčí to o vyššej životnej úrovni obyvateľstva," povedal. Sám však nevidí veľkú nádej na skorý obrat situácie.

Najbližšou, okolo päť kilometrov vzdialenou obcou, kam sa Trnavčania začali sťahovať, je Biely Kostol, donedávna miestna časť Trnavy. V ňom vyrástol Parnas - nová štvrť rodinných domov, ďalšie sa začali stavať na Podolkoch. Z 1200 Bielokostolčanov je tak po nejakom čase 1400 a obec počíta, že sa počet môže ešte zvýšiť. Biely Kostol má vďaka tomu viac peňazí v obecnej kase, postavený nový supermarket, zaplnené triedy v materskej škole. Len základnú musel zrušiť, lebo všetci rodičia naďalej vozia deti do škôl v Trnave. 

O ďalších päť kilometrov ďalej je Ružindol. Starosta Vladimír Púčik povedal, že za posledné roky im narástol počet obyvateľov o 300. "Je to všetko individuálna výstavba, iba rodinné domy, žiadne činžiaky," upozornil v rozhovore. Podľa neho sa Ružindolu darí zachovať ráz dediny, čo nových obyvateľov oslovuje. "Postupne sa začleňujú do života obce, v tomto volebnom období sú traja poslanci zo štvrte novej výstavby," informoval.

V prvej vlne sťahovania Trnavčanov do obcí boli "zasiahnuté" ešte aj Brestovany i Suchá nad Parnou. V poslednom období sa okruh rozšíril na zhruba 15-kilometrovú vzdialenosť od Trnavy a ľudia sa začali sťahovať napríklad aj do Jaslovských Bohuníc, Dolnej Krupej či Dolných Orešian.

Vidiek ožíva aj pri Nitre

Bývanie na vidieku láka obyvateľov Nitry čoraz viac. Predovšetkým lacnejšie pozemky, ale aj väčší pokoj a dobrý pocit zo zdravšieho životného prostredia patria k hlavným dôvodom, prečo Nitrania opúšťajú mesto a volia radšej život na dedine. Podľa údajov na oficiálnej webovej stránke mesta Nitra a z evidencie obyvateľstva Nitrania sa v poslednom období vysťahovali najmä do obcí Nitrianske Hrnčiarovce, Veľké Zálužie, Podhorany, Cabaj-Čapor a Výčapy-Opatovce, všetky v Nitrianskom okrese. Aj táto migrácia prispela k tomu, že počet obyvateľov mesta v priebehu roka 2010 klesol o 435 osôb. Z 82.661 ľudí zo začiatku minulého roka sa ku koncu roka 2010 počet obyvateľov Nitry znížil na 82.226.

Skutočnosť, že vidiek nevymiera, ale naopak začína ožívať, potvrdili pre TASR aj vo viacerých obciach z okolia Nitry. „Sťahovanie ľudí z mesta do našej obce je viditeľné už posledné dva až tri roky. Len vlani sa k nám prisťahovalo okolo 40 nových ľudí, prevažne z Nitry. Väčšinou išlo o mladé rodiny, ktoré u nás kupujú staršie domy, ale aj pozemky,“ povedal pracovníčka Obecného úradu v Kolíňanoch Adriana Balková.

Obce mladých ľudí často lákajú aj výstavbou nových bytových domov. Táto stratégia sa vyplatila napríklad vo Veľkom Cetíne v okrese Nitra. „My sme postavili dve bytovky a súkromná firma tretiu. O byty bol veľký záujem a momentálne sú už všetky obsadené. Ten trend sťahovania z mesta na vidiek je očividný. K nám sa v poslednom období prisťahovalo najmenej 50 nových obyvateľov,“ uviedla pracovníčka Oddelenia evidencie obyvateľstva na Obecnom úrade vo Veľkom Cetíne Mária Mocnárová.

Podobnú taktiku zvolili aj v obci Čajkov v okrese Levice. Mladí ľudia tam kupujú aj rodinné domy, no viacerých zlákalo bývanie v nových bytovkách. „Pozorujem také posledné tri roky, že sa predávajú staršie domy, ktoré si mladé rodiny rekonštruujú a vracajú sa do nich. Čiže to je taký dobrý signál. Zrazu prišiel taký prílev, ale to aj vďaka tomu, že sme v októbri 2009 odovzdali do užívania dve pekné štvorbytovky, nájomné byty, kde nám teda pribudlo osem rodín, vyslovene mladučkých rodín. Takže je to taký prílev a už sa to prejavilo aj na tom, že už tam máme aj prírastky,“ povedala starostka Emília Nichtová.

Aj liptovské mestské obyvateľstvo vyhľadáva čoraz častejšie bývanie mimo rušných centier. Podľa Dušana Štrica, obchodného riaditeľa Realitnej kancelárie (RK) Spirit, špecialistu na Tatry a Liptov, je však naďalej oveľa početnejšia klientela sťahujúca sa z dedín do miest.