Igor Frimmel z Piešťan sa už niekoľko desaťročí venuje nádhernému koníčku, fotografovaniu. Cesta k nemu bola tak trocha "z núdze cnosť", dnes už 65 ročný fotograf zostal imobilný ešte ako mladý chalan, ako sám hovorí, z mladíckej nerozvážnosti. "Bol som mladý a keď sa k tomu pridala zábava, baby a alkohol, u mňa to skončilo takto," otvorene nám prezradil trpké stránky svojho života Igor. "Utrpel som pri vlakovej trati úraz, ešte v roku 1979, nikdy som sa nedozvedel, čo sa mi presne stalo. Žiaľ, ochrnul som, a mám čiastočne nefunkčnú aj ľavú ruku. Keď som sa dozvedel od lekára krutú pravdu o mojom stave, lekár mi poradil, aby som sa dal na šport, alebo začal fotografovať, tejto záľube sa totiž venoval aj môj otec."
A tak začala jeho cesta za fotografovaním, hoci nebola najjednoduchšia. "Všade sa musím pohybovať na vozíku, už som ich pár zničil," povie s úsmevom. "A zohnať nový? To je na Slovensku priam zázrak, najmä, ak chcete byť slobodný a túžite po niečom naozaj kvalitnom. Mne za tie roky, našťastie, pomohli priatelia, ktorí dali dokopy potrebnú sumu peňazí aj prostredníctvom sponzorov," pokračuje Igor Frimmel. "Tento, na ktorom sedím, je už skutočne profesionálny, má cenu osobného auta, ale bez neho si neviem predstaviť, ako by som fungoval a fotil." Vďaka nemu sa vie posadiť do výšky 1,8 metra a prispel mu naň aj známy Ivan Tásler.
Hoci sa Igor počas svojej kariéry vďaka fotografovaniu dostal medzi celebrity a jeho fotky milujú aj obyčajní ľudia, ktorí potrebujú kvalitný portrét, napriek tomu si nežije tak, ako si mnohí život fotografa predstavujú. „Nie je to zárobková činnosť, technika je veľmi drahá a mnohé veci si neviem a nemôžem dovoliť,“ dozvedáme sa. Aj preto ho zaskočilo, keď mu prišiel nový výmer za byt. „Nuž, skočilo to zo 173 eur na 255 eur mesačne. Môj dôchodok je 550 eur, už aj po zvýšení. Keď to zrátame, vychádza to strašne. 48 eur platím za elektriku, platím si internet, televízia a telefón, čo je okolo 70 eur mesačne. Zo zvyšku si platím stravu, ktorú mám predplatenú. Suma- sumárum, z dôchodku mi zostane 17 eur,“ povie s úsmevom.
Ako sa z toho dá žiť? „Nuž, nedá, preto musím niečo robiť. Nikoho nezaujíma, či vozíčkar má, alebo nemá na živobytie, ak chceš niečo dostať od úradov navyše, musíš sa ponižovať a nedajbože, keď povieš, že si v živote spokojný. Každý očakáva, že si v podstate chudák,“ šokuje Igor Frimmel. „Je strašné žiť v takejto krajine, kde si odkázaný sám na seba. Napokon, už Žbirka spieval: Jednu radu ti dám, poraď si sám!“
Fotografie Igora FRIMMELA a jeho TVORBY si pozrite v galérii
