Iniciátor podujatia Dušan Vajda vysvetľuje, že sa asi 30 domácich z Baďana, Beluja, Klastavy, Počúvadla i Štiavnických Baní, za účelom driapania vlny, stretli tento rok už po tretíkrát. A to rovnako ako aj predchádzajúce dva roky. Vlna, ktorá prešla ich šikovnými rukami, pochádza z oviec z tohto kraja, zo “Štiavnicka”. Takejto vlny je podľa Vajdu prebytok a tí čo ju strihajú, doslova nevedia čo s ňou.

“Aj teraz som dostal dve ponuky aj z Prievidze, že majú 150 oviec a nevedia čo s vlnou. Zrejme sa dohodneme, pôjdem si pre ňu, lebo inak ju proste zlikvidujú. Nie je to ani pre prírodu dobré, keď sa to vo veľkom množstve hodí niekde do jarku. Robíme to potom tak, že čistejšia vlna sa zoberie sem a my ju takto spracúvame,” hovorí a ukazuje na seniorov za sebou, ktorí vlnu spracúvajú a následne sa využíva ako zateplovací materiál.

Používa sa do stropov, podláh, či stien a je to tiež výborný materiál vhodný do drevodomov. V rámci Slovenska takýto spôsob zatepľovania zatiaľ rozšírený nie je. Vlna sa ako izolačný materiál využíva prevažne v Írsku, v Čechách a v Rakúsku. Pre priemerného Slováka je to však cenovo málo nedostupné. Prvý deň spracovali asi 15 vriec vlny, druhý raz to bolo asi 17 a tentokrát tiež približne toľko. Oficiálne sa však táto činnosť nenazýva driapanie, ale tzv. kramplovanie vlny.

Koho najstaršieho sme tu stretli, si prečítajte na ďalšej strane: