Najslávnejší poklad zlatých keltských mincí bol objavený pri obci Podmokly. „Prvé mince tu boli objavené v roku 1771. Nálezcom bol údajne nádenník Janota, ktorý v údolí našiel zlaté lesklé kotúčiky a vzal ich domov deťom na hranie. Myslel si, že sú to mosadzné gombíky. Keď židovský podomový obchodník zistil, že to je zlato, správa sa rozšírila a dedinčania začali cielene prehľadávať miesto nálezu,“ pripomína históriu zlatých mincí Jiří Militký z numizmatického oddelenia Národního muzea v Prahe. 

Krátkodobé zbohatnutie miestnych však netrvalo dlho, lebo sa o náleze dozvedeli na správe panstva a majiteľ Karel Egon z Fürstenbergu chcel mať zlatý poklad pre seba. Najal si drábov a tí z domácich mince doslova vytĺkli.

Anketa
Myslíte si, že historické mince budú mať časom ešte väčšiu hodnotu?

Že mince boli keltské, to v tom čase nikto netušil, dôležité bolo to, že boli z rýdzeho zlata. Spôsoby, akými vymáhali mince od nálezcov boli často veľmi kruté, dosiahli však to, že časť pokladu sa zhromaždila na křivoklátskom panstve v rukách Karla Egona Fürstenberga, ktorý bol veľmi vzdelaný a podporoval vedu a umenie. Dodnes je zachovaná jeho knižnica obsahujúca viac ako 20-tisíc zväzkov.

Keltské mince roztavili a razili dukáty 

Objav pokladal on aj aristokratické kruhy za šťastné znamenie. Získané mince uložili na Křivokláte, roztriedili ich a spočítali. Karel Egon sa na mince pozeral ako na zlato, a tak mince predal pražskej mincovni na roztavenie a kov bol využitý na razbu vládnych dukátov Márie Terézie s rokom 1771.

Článok pokračuje na ďalšej strane. Koľko stojí dukát?