So zatajeným dychom sme mohli sledovať pokusy s tekutým dusíkom, ktorý vďaka svojim teplotným zmenám dokáže v jednej chvíli oheň uhasiť a vzápätí kyslík, ktorý z neho vzniká, vyvolá horenie a výbuchy. Mrazením tekutým dusíkom môžeme dokonca dosiahnuť, aby sa niektoré predmety vznášali.

Vedca zaskočila tínedžerka

Fyzik vysvetlil aj to, ako by podľa vedeckých poznatkov mohol vyzerať náš pád do čiernej diery. V nej totiž existuje hranica, za ktorú už neprejde ani svetlo.

„Ak sa budeme pozerať na to, ako niekto padá do čiernej diery, v určitom momente sa pre nás jeho obraz zastaví, no človek preletí spomínanú hranicu,“ vysvetlil vedec Peter Skyba.

Viete, ako sa padá do čiernej diery?

Miška: Fyzika ju zaujíma odmalička.
Foto: ZUZANA ONDREJKOVÁ/Plus JEDEN DEŇ

Čo sa však za touto hranicou nachádza, povedať nevedel. Keď sa študenti začali pýtať, dostali párkrát do úzkych aj skúseného vedca. Jednou z nich bola aj Miška (16).

„Fyzičkou chcem byť asi od jedenástich rokov, ešte som sa však nerozhodla, či astrofyzičkou, alebo jadrovou fyzičkou,“ povedala nám s úsmevom.

Už 19. marca si môžu študenti pri káve a koláčikoch vypočuť zaujímavé rozprávanie o vode. Pre staršie ročníky pripravili Vedeckú kaviareň.

Najbližšia sa koná 28. februára o 17. hodine v Centre vedecko-technických informácií. Uznávaná matematička prezradí aj vzorec, podľa ktorého muži bojujú o priazeň žien.