Stavebnú činnosť v bezprostrednej blízkosti archeologických nálezov na severnej terase Bratislavského hradu treba dočasne obmedziť. Takúto výzvu v pondelok podáva občianska iniciatíva SOS Bratislavský hrad, ktorá bojuje proti výstavbe garáží v areáli hradu, na Krajský pamiatkový úrad v Bratislave. Aktivisti rovnako žiadajú, aby areál zmenil svojho správcu. Informovali o tom na tlačovej konferencii.
Žiadajú zmenu správcu
Správcom areálu hradu je dnes kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, vlastníkom je štát. Občianska iniciatíva žiada, aby sa správca zmenil a o areál sa staralo Slovenské národné múzeum (SNM). "Domnievame sa, že je to práve SNM, ktoré disponuje lepšími odbornými predpokladmi na to, aby vykonávalo takúto relatívne zložitú činnosť, spočívajúcu v správe tejto nehnuteľnej kultúrnej pamiatky," vysvetlil advokát Michal Kiča.
Treba si podľa neho uvedomiť, že Kancelária NR SR je zákonom zriadená inštitúcia, ktorej úlohou je poskytovanie určitého servisu pre činnosť zákonodarného zboru. Iniciatíva preto v pondelok plánuje podať podnet Ministerstvu financií SR, aby pripravilo návrh na zmenu v osobe správcu tohto štátneho majetku.
Pellegrini žiada ďalšie stanoviská
Kancelária predsedu NR SR potvrdila, že výzvu od občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad dnes dostali. "Predseda NR SR Peter Pellegrini dnes popoludní dostal otvorenú výzvu občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad, s ktorou sa oboznamuje a začal sa s ňou intenzívne a vážne zaoberať. Rovnako požiadal spolupracovníkov Kancelárie NR SR, aby si vyžiadali ďalšie stanoviská expertov," uviedol hovorca predsedu parlamentu Pavel Chovanec.
Lokalita pri Hrade je zničená. Kontroverzné garáže budú ešte drahšie
Rozhodnúť treba čo najskôr
Aktivisti však ani pri týchto dvoch podaniach nekončia. Členovia iniciatívy plánujú tiež podať podnet aj na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Ten by zase mal podľa nich preskúmať záväzné stanoviská a rozhodnutia podriadeného Krajského pamiatkového úradu v Bratislave, ktoré vydal vo veci rekonštrukcie a obnovy hradu.
"Je potrebné, aby sa najmä o obmedzení prác v bezprostrednej blízkosti archeologických nálezov rozhodlo bez zbytočného odkladu," myslí si Kiča.
Vzbura pre výstavbu garáží
Na Bratislavskom hrade pokračuje ďalšia etapa rekonštrukcie hradného areálu s výstavbou repliky zimnej jazdiarne, čo má byť priestor aj pre bály, prezentácie, štátne aktivity či aktivity mesta. Má sa tiež zrekonštruovať aj Baroková záhrada. Ale medzi obyvateľmi i odborníkmi sa zdvihla vzbura pre výstavbu garáží. Projekt žiadajú prehodnotiť, v areáli sa totiž našli rímsko-keltské nálezy.
Na hrade treba spraviť galériu
Podľa prezidenta Spolku architektov Slovenska Juraja Hermanaa, na mieste garáží by mali vzniknúť veľké priestory výstavného charakteru.
Zodpovedných preto vyzýva, aby ešte rokovali a skúsili projekt prehodnotiť. Generálny projektant stavby Ivan Masár tvrdí, že každý projekt možno zmeniť, otázne však je, aký bude mať nová funkcia osoh.
"Funkcia garáží do tohto kultúrneho priestoru nepatrí. Je to obslužná funkcia, ktorá bola vyriešená mimo areálu hradu. Oproti parlamentu sú vybudované garáže, ktoré majú vyše 200 parkovacích miest a využívaných je asi len 60," povedal Hermann. Nevie si predstaviť, že by niekoho napadlo na Pražskom hrade budovať podzemné štvorpodlažné garáže. "Je to priestor, ktorého územie je nesmierne cenné a s ktorým treba nakladať zodpovedne, aj vzhľadom na budúce generácie i náš obraz v Európe ako kultúrneho národa," zdôraznil.
Spolok architektov Slovenska preto napísal predsedovi Národnej rady (NR) SR Petrovi Pellegrinimu otvorený list. Žiadajú ho, aby projekt ešte prehodnotili. Hermann si však uvedomuje, že ich iniciatíva prichádza už dosť neskoro. "Dnešná situácia je takmer nezvratná, asi nikto nechce, aby sme tam naspäť vozili haldy kameňa, to by bol nezmysel. Máme ale za to, že ten objekt by sa dal ešte preprojektovať," podotkol.
Vynechaním dvoch stropov by tam podľa neho mohli vzniknúť dva veľké priestory výstavného charakteru. "Slovenská národná galéria má iste depozity, ktoré nemá kde vystavovať. Na hrady sa podľa mňa vstupuje hradnými bránami, a nie vjazdom do podzemných garáží," dodal.
Objav mení pohľad na históriu Bratislavy
Margaréta Musilová z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave vysvetľuje, že výskum priniesol popri rade nálezov z iných historických období predovšetkým objav komplexu murovaných architektúr so zachovanými omietkami a rôznymi typmi brúsených maltových dlážok podľa rímskych stavebných predlôh.
"Tento významný objav prekonal všetky očakávania a zásadne mení pohľad nielen na históriu Bratislavy a juhozápadného Slovenska, ale aj vývoja stredoeurópskeho priestoru v období 1. storočia pred Kristom," podotkla.
Okrem murovanej architektúry sa podarilo podľa Musilovej objaviť niekoľko tisíc fragmentov rímskych amfor, ktoré dokazujú čulý obchod na križovatke Jantárovej a Podunajskej obchodnej cesty.
"Zvlášť významný bol nález pokladu 15 zlatých keltských statérov: Bietecov a Nonnosov, po prvýkrát v histórii na Slovensku, a sedem strieborných mincí – štyri tetradrachmy bratislavského typu a tri simmeringy v zimnej jazdiarni," vysvetlila Musilová. Takýto vzácny poklad mincí keltského oppida sa dosiaľ na území Bratislavy podľa jej slov nenašiel.
