Výsledky odborných vyšetrení po infekčnej chorobe boli neuveriteľne kruté. Pravé ucho s úplnou hluchotou a ľavé so zvyškami sluchu. Na pedagogickú fakultu  nastúpila s načúvacím prístrojom. „Bolo to doslova hluché obdobie. Pomáhala mi rodina, dorozumievali sme sa písaním, popísala som celé notesy. Spolužiačky v škole mi požičiavali svoje poznámky. V televízii som pozerala len relácie, ktoré boli otitulkované,“ spomína si dnes na ťažké chvíle Kamila Balcová (33).


Kamila počuje vďaka ušnému implantátu.

Po dvojročnom čakaní, keď sa naučila čiastočne odčítať ľuďom z pier, jej zaviedli sluchový implantát. „Vravela som si, že to všetko bolo zbytočné. Zvuky boli robotické, plechové a vôbec sa mi nezdali prirodzené. Nastala fáza rehabilitácie, zvykania si na prístroj. Dnes mám pocit, že počujem úplne normálne, akoby som nemala nijaký problém so sluchom,“ hovorí.

S čerstvým implantátom sa Kamila odvážne vybrala študovať literatúru do Kolína nad Rýnom. „Bola som tam odkázaná sama na seba. Bolo to náročné. Uvedomila som si, aký dôležitý je sluchový tréning a že sa netreba báť učiť sa cudzie jazyky aj s implantátom v uchu,“ hovorí promovaná pedagogička, ktorá sa dnes živí písaním.


Procesor mení zvuk na digitálny kód, ten sa prenáša do voperovaného prijímača a prostredníctvom elektród až k sluchovému nervu, odkiaľ idú elektrické signály k mozgu. 

Statočná babička: Chcem, aby moja vnučka mala bezstarostné detstvo

To, že má voperovaný sluchový implantát, by ste si na prvý pohľad vôbec nevšimli. Jazva po operácii je schovaná pod vlasmi, miniatúrny procesor s magnetom je ako módny doplnok prichytený sponkou o vlasy. Keď si Kamila chce oddýchnuť a ponoriť sa do ticha, stačí si procesor zložiť.

„Je príjemné niekedy nepočuť, no, samozrejme, s vedomím, že sa môžem vrátiť späť. Je to malý zázrak. Neviem, čo by som bez neho robila,“ dodáva. Vďaka malému prístroju môže dnes žiť tak ako predtým.