To, že cudzinecká polícia už dlhšie nezvláda nápor cudzincov čakajúcich na vybavenie povinných dokladov pri dlhšom zotrvaní na Slovensku, trvá už nejaký čas. Aj keď sa spočiatku mnohí odvolávali na to, že ich stránkové hodiny nie sú dostatočne prispôsobené aktuálnemu stavu, k dlhému vybavovaniu prispieva aj mnoho iných faktorov. Jedným z nich je nepochybne aj to, že pracovníci neovládajú základy anglického jazyka. 

Do redakcie sa nám ozvalo mnoho čitateľov, ktorí majú s cudzineckou políciou nepríjemné skúsenosti. Jednou z nich aj Lucia, ktorá pomáhala študentke, ktorá na Slovensko prišla vďaka programu Erasmus. Tak, ako každý zahraničný študent, sa aj Srbka Marina musela hlásiť na oddelení pre cudzincov v Rači. ,,Poprosila ma, či by som s ňou nešla. Ukázala mi potvrdenie, na ktorom stálo, že jej prechodný pobyt bol akceptovaný a má sa zastaviť na danej pobočke. Samozrejme to bolo písané v slovenčine, čomu absolútne nerozumela, a tak som jej to spočiatku musela preložiť,'' začala svoje rozprávanie Lucia. Spočiatku neverila tomu, že je jej pomoc až tak potrebná, no príchod na miesto ju presvedčil. ,,Už keď sme tam prišli o siedmej ráno bolo pred nami viac než 100 ľudí,'' rozpráva ďalej.  Každý cudzinec mal totiž pri sebe aj Slováka, ktorý mu mal pomáhať s prekladom. Samostatne sa odvážilo prísť len zopár jedincov, ktorí na Slovensku žijú už dlhodobejšie a slovenčinou sa ako tak vedia dorozumieť.

Pred policajným oddelením vo Vajnoroch čakajú už od rána desiatky cudzincov.
Pred policajným oddelením vo Vajnoroch čakajú už od rána desiatky cudzincov.
Zdroj: autorka

Marina a Lucia dostali svoj poradový lístok o krátko pred ôsmou ráno. Na rad sa však dostali až okolo pol druhej poobede. ,,Nechápala som, ako im to tak dlho môže trvať, my sme boli len na oddelení, kde sa vybavujú doklady. Reálne sa nás tam opýtali len to, či máme potvrdenie o pobyte z prechodnej adresy, spravili fotku, dali zaplatiť kolok a podpísať tri papiere. Toto všetko by bolo zvládnuté za pár minút, no problém bol v tom, že pani komunikovala v slovenčine a len so mnou. Keď sa jej Marina niečo opýtala, ako keby ju nepočula a  všetko som musela tlmočiť,'' opisuje svoju skúsenosť. Jednoduchá vec tak zobrala vyše trojnásobok bežného času. ,,Erasmačka bola zmetená a nechápala rýchlej slovenčine, a tak sa ma stále pýtala, čo to je... a tak sa to vlastne spomaľovalo,'' dodáva naša čitateľka.