Miriovi sa však začalo dariť lepšie, dokonca aj sám dýchal. „Na Veľkonočný pondelok som ho prvýkrát držala v náručí, a to sa narodil na Nový rok! Neskôr však na ARO dostal sepsu s rozvratom vnútorného prostredia,“ opísala problémy Marcela. Lekári jej povedali, že u chlapca sa rozšírila nekrotická enterokolitída (NEC). „Lekári mi dávali najavo, že malý nemá šancu na vyliečenie. Preto som začala obvolávať zahraničné kliniky, ktoré by môjho syna vedeli zachrániť. Komunikáciu s lekármi som znášala veľmi ťažko,“poznamenala matka s tým, že jej pomáhali aj priatelia zo zahraničia. Nakoniec sa skontaktovala s francúzskou klinikou. Už vybavovala papiere na prevoz.

Mamička sa pri malom Miriovi snažila byť až do konca.
Mamička sa pri malom Miriovi snažila byť až do konca.
Zdroj: archív M. P.

Zvrat nastal uplynulý piatok. „Prednosta mi oznámil, že Mirio zomiera, má jeden, dva dni. Povedal, že zlyhali,“opísala Marcela okamihy posledných hodín chlapcovho života. „Boli sme u neho s mojím otcom doobeda i poobede spolu päť hodín. Večer som sa pýtala na Miriov stav. Doktorka mi povedala, že zomiera, a keď sa stav zhorší, zavolajú ma. Celú noc som bola pred ARO, no k synovi ma nepustili. Až v sobotu ráno o 8.30 hodine. Môj syn, moje levíča, ma počkal aj starých rodičov. Akoby vedel, že v ten deň mám narodeniny a počkal ma napriek tomu, že už bol veľmi slabý, nemal sily. Nikdy im neodpustím tu nehumánnosť, neľudskosť, bezcitnosť, arogantnosť a hyenizmus odoprieť matke byť s umierajúcim dieťaťom. Nemohla som stráviť s Miriom jeho posledné hodiny,“ podotkla Marcela.

Nemocnica na Kramároch nehumánny prístup k matke či k dieťaťu odmieta. „Nie je to pravda, práve naopak, s maminou sme v stálom kontakte a už dlhé týždne sa jej, ako aj jej dieťatku snažíme pomôcť,“ reagoval Národný ústav detských chorôb v stanovisku. Matka však trvá na svojom.