Chlapček Mirio bol jej vytúženým dieťatkom. Hoci mala Marcela bezproblémové tehotenstvo, bábätko sa narodilo predčasne v 27. týždni v novozámockej nemocnici. Mirio vážil 1 180 g a meral 37 cm, no bolo to zdravé dieťa. „Bohužiaľ som zo stresu okolo jeho narodenia nemala mliečko, a tak mu začali dávať umelé,“ vysvetlila Marcela.
Už tu podľa nej došlo k prvej chybe, pretože aj odborníci tvrdia, že u nedonosených detí by sa malo preferovať podávanie darcovského materského mlieka. „Keďže to znižuje riziko neprijatia a komplikácií s trávením na minimum,“ dodala Marcela.
Zlom nastal už 11. deň po narodení, keď jej z nemocnice volali, že syn je vo veľmi vážnom stave. Ešte v ten deň ho previezli do Detskej nemocnice na bratislavských Kramároch. Tam Miria hneď operovali a Marcele povedali, že je šťastie, že vôbec prežil. Potom nasledovali ďalšie operácie, pri ktorých mu nekrotizovali črevá. Na neonatológii chceli, aby Marcela podpísala papier o paliatívnej starostlivosti, čo odmietla. „Na to na mňa mladá lekárka vybehla: „A čo chcete, aby mal malý 30 operácií? Váš syn je časovaná bomba!“ povedala Marcela. Potom jej syna preložili na ARO, kde ho opäť niekoľkokrát operovali.
