Havlovu amnestiu z 1. januára 1990 hodnotia kritici ako zbytočne rozsiahlu a najmä nepripravenú. V česko-slovenských väzeniach vtedy bolo 31-tisíc odsúdených, po amnestii išlo 23-tisíc na slobodu. Havel chcel dať takto najavo, že sa dištancuje od komunistického súdnictva. „V našej krajine je mnoho väzňov, ktorí sa síce vážne previnili a sú za to potrestaní, ktorí však museli prejsť skazenou justíciou, ktorá skracovala ich práva,“ vyhlásil prezident 1. januára 1990.

 

Malo to však háčik – von sa dostali aj recidivisti a vrahovia. Podľa oficiálnych štatistík sa po amnestii zvýšila kriminalita v Česku o 8 percent, na Slovensku o 7 percent. A štvrtina väzňov bola koncom roka 1991 späť za mrežami. Práve niektorí prepustení väzni stáli pri zrode organizovaného zločinu. Dôsledkom amnestie bola aj vzbura väzňov v Leopoldove. Začiatkom januára 1990 ich tam sedelo 2 500, väčšina boli vrahovia a násilníci. Ľudia sa desili, že by sa mohli dostať von.

Po vzbure v marci 1990 sa o rok a pol v Leopoldove odohral krvavý masaker, pri ktorom zomreli piati dozorcovia.
Po vzbure v marci 1990 sa o rok a pol v Leopoldove odohral krvavý masaker, pri ktorom zomreli piati dozorcovia.
Zdroj: rtvs