Banskobystrický Medený hámor to má "nahnuté": Mesto naň financie nemá, hrozí mu vyvlastnenie?

Areál Medeného hámra v Bystrici v rukách súkromníkov postupne chátra: Hrozí mu vyvlastnenie?

Banskobystrický Medený hámor v rukách súkromníkov chátra: Mesto ho chcelo kúpiť, nemá financie

Medený hámor svoju nepretržitú 500-ročnú výrobu ukončil v roku 2000. Kedysi bol tento komplex celosvetovo známy, no dnes chátra. Vlastníkom dvoch objektov - hiarty a dielne, ktoré sa v areáli nachádzajú, je mesto, no väčšina pozemkov patrí súkromnej firme. Práve tá niektoré z nehnuteľností pred dvomi rokmi previedla občianskemu združeniu Za záchranu Medeného hámra. Aj napriek príznačnému názvu ďalej chátrajú.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/banskobystricky-medeny-hamor-to-ma-nahnute-mesto-nan-financie-nema-hrozi-mu-vyvlastnenie/2?itm_brand=plus1&amp;itm_template=article&amp;itm_modul=article_gallery&amp;position=1" target="_blank">AKO V SÚČASNOSTI MEDENÝ HÁMOR VYZERÁ, SI POZRITE VO FOTOGALÉRII:</a>

Ako na svojej<a rel="noopener" href="https://bbonline.sk/blog/vyvlastnenie-medeneho-hamra-2/" target="_blank"> stránke</a> upozorňuje aktivistka Marta Medzihradská, v privatizácii Medeného hámra v roku 2013 zaplatil súkromný majiteľ 138-tisíc eur a po piatich rokoch chátrania a devastovania si od mesta žiadal 924-tisíc eur. Poslanci sumu odhlasovali, ale neskôr opäť hlasovaním zamietli. Vysvetľuje tiež, že v roku 2021 mesto kúpilo aspoň malú časť areálu za 250-tisíc eur. Majiteľ predal administratívnu budovu a pamiatkovo chránené budovy, avšak nie pozemky. Tie teraz ponúka za 538-tisíc eur.

“Súhlas mesta by som považovala nielen za plytvanie verejnými zdrojmi, ale za podplácanie nečestných podnikateľov, ktorí si nekúpili kultúrne pamiatky, aby prispeli k ich záchrane a ktorí degradujú aj naše štátne organizácie,” myslí si. Zároveň je presvedčená, že o chátrajúci zvyšok, ktorý patrí do súkromných rúk, sa dnes ťažko bojuje.

Prečo by malo byť vyvlastnenie podľa aktivistky tou správnou cestou, si prečítajte na ďalšej strane:

Mesto na kúpu celého areálu financie nemá, preto aktivistka v tomto prípade spomína inštitút vyvlastnenia. “Ten dokáže prirodzenou a logickou cestou odovzdať pamiatky samospráve, ktorá záujem o ich vlastníctvo deklaruje,” píše na svojej stránke.

Dominika Adamovičová z kancelárie primátora mesta Banská Bystrica vysvetľuje, že Banskobystrická samospráva vníma túto národnú kultúrnu technickú pamiatku, aj situáciu okolo nej veľmi intenzívne. Ako potvrdila, v roku 2021 bol mestským zastupiteľstvom odsúhlasený zámer nadobudnutia dvoch najstarších a&nbsp;z&nbsp;pohľadu historikov, najvzácnejších objektov do majetku mesta v celkovej hodnote 250-tisíc eur. 

Mesto požiadalo o&nbsp;finančné zdroje BBSK, ako aj rezort kultúry na zámer realizácie prípravy projektovej dokumentácie na ďalšiu sanáciu a&nbsp;záchranu týchto objektov. “Mesto spolu s OZ ZA! Medený hámor oslovilo verejnosť i odborníkov a spustilo participatívny proces na tvorbu budúceho zámeru areálu. Na jeho realizácii pracoval skúsený kolektív Spolka, ktorý sa venuje oblastiam architektúry a sociológie. Výsledky v podobe názorov verejnosti majú pre nás kľúčový význam,” uviedla Adamovičová.

Aké je jednoznačné stanovisko mesta, si prečítajte na ďalšej strane:

Ďalšie kroky smerujúce k záchrane a osvete tejto pamiatky zrealizovali už v roku 2022, kedy prebehlo zameranie a 3D vizualizácia budov a okolia objektov a architektonicko-historický výskum budov, dokonca aj prvá etapa archeologického výskumu. V marci 2023 sa tiež uskutočnil aj nultý ročník odborného fóra "Revitalizácia Medeného hámra", kde sa stretli odborníci z celého Slovenska. Vedenie mesta však upozorňuje aj na to, že stretnutí so samotnými vlastníkmi prebehlo už niekoľko. 

“V&nbsp;súčasnosti máme informáciu, že zostávajúce objekty má záujem nadobudnúť ďalší záujemca. Pokiaľ ide o vyvlastnenie, je to technicky komplikovaný a zložitý proces, ktorý si samospráva potrebuje overiť a následne prijať k tomuto návrhu stanovisko,” poznamenala Adamovičová s tým, že ekonomická situácia samospráv je v súčasnosti zložitá a finančné možnosti obmedzené.

A práve to je potrebné vnímať aj vo vzťahu k&nbsp;prípadnému nadobudnutiu zostávajúcich objektov. “Sme však presvedčení, že vzhľadom na to, že ide o národnú kultúrnu pamiatku s medzinárodným významom,&nbsp;obnovu by nemala mať na starosti len samospráva, ale mali by na nej participovať aj ďalšie subjekty,” uzatvára.

Banskobystrický Medený hámor to má "nahnuté": Mesto naň financie nemá, hrozí mu vyvlastnenie?

Plus TV

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Životné poistenie: Kto ho potrebuje a aké sú jeho hlavné benefity?

Alena Heribanová: Hlas, ktorý formoval televíznu históriu

Banskobystrický Medený hámor to má "nahnuté": Mesto naň financie nemá, hrozí mu vyvlastnenie?

Súvisiace články

Pravoslávne Vianoce sú v Rusku iné: Sibírčanka žijúca v Banskej Štiavnici prezradila viac!

Pozrite, ako vyzeral sviatočný stôl v Banskej Štiavnici a okolí: Niektoré veci vás prekvapia!

Chata v Štiavnici, kde zvykne tráviť sviatky Jozef Vajda s manželkou Júliou: To je ale nádhera!

Plus TV

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Životné poistenie: Kto ho potrebuje a aké sú jeho hlavné benefity?

Alena Heribanová: Hlas, ktorý formoval televíznu históriu