Podľa akých kritérií sa rozhodujete, ktorého pacienta prijmete na ventiláciu a ktorého nie?

- Treba si uvedomiť, že nie každý, kto sa na umelú pľúcnu ventiláciu dostane, prežije. A mieru jeho šance musíme vedieť predvídať. Nielen na základe spôsobilosti daného pacienta, teda jeho pridružených ochorení a s tým súvisiacich rezerv na prekonanie takéhoto závažného ochorenia, ale aj na základe našich skúseností. Snažíme sa odhadnúť správnu mieru na to, aby úspech na vyliečenie bol čo najpravdepodobnejší. Inak pacientovi iba predlžujeme utrpenie.

Kto rozhoduje o pacientovi? Lekár, ktorý práve slúži alebo nejaká dozorná rada?

- Ak ide o život, neexistuje žiadna dozorná rada. Rozhodujeme o tom my, lekári. Väčšinou to robíme tímovo a medziodborovo.

Boli prípady, keď ste rozhodovali aj vy?

- Boli.

Aké ste mali pri tom pocity?

- Považujem to za psychicky najzaťažujúcu úlohu svojej doterajšej praxe.

Máte na to aj nejaký manuál, ktorý by mal kritéria pomôcť určiť. Môže vám pomôcť?

- Podobné manuály sú v medicíne bežné a určite môžu pomôcť.

Je pravdou, že pacientov v určitom veku už na ventiláciu vôbec neberú?

- Nie, nemáme stanovený vek, kedy už pacienta neprijmeme.

Koľko máte ešte voľných miest vo vašej nemocnici?

- Každú chvíľu sa to mení. Čo poviem teraz, nemusí byť aktuálne o hodinu. Bohužiaľ, dospeli sme do fázy, ktorej sme sa všetci veľmi báli. Nedostatku lôžok pre kriticky chorých pacientov. Akonáhle jedno lôžko uvoľníme, okamžite sa zapĺňa. Pribúdajúcim chorými na Covid sa zvyšuje aj počet kriticky chorých, ktorí si vyžadujú umelú pľúcnu ventiláciu.

Ktoré veci ešte ovplyvňujú stav prijatých pacientov?

- Často sa stáva aj to, že pacienti prichádzajú do nemocnice neskoro. Ostávajú v domácej liečbe a za ten čas sa ich ochorenie rozvíja a napokon dôjde k náhlemu zhoršeniu ich stavu, kedy im už nevieme pomôcť. V súčasnej situácii musíme prihliadať aj na počet umelých pľúcnych ventilácií, ktoré máme k dispozícii, keďže liečba zápalov pľúc spôsobených infekciou Covid-19 môže trvať aj niekoľko týždňov a ani to nemusí definitívne smerovať k vyliečeniu. Práve preto, že sme kapacitne stále na hranici, vytvárame rezervu pre mladších a perspektívnych pacientov. Oficiálne síce nemáme miesta, ktoré by boli určené len pre nich, ale z morálneho hľadiska na to musíme dohliadať, aby sa nestalo, že sa k nám nedostanú, ak by to potrebovali.

Stalo sa vám, že mal ťažký priebeh aj pacient, o ktorom by ste to vopred nepovedali?

- Zo skúseností viem, že pacienti potrebujú extrémne veľa síl na to, aby zdolali ochorenie. Aj nejeden zdravý a vitálny človek, ktorý ho prekonal, vám povie, že horšiu chorobu ešte nemal. Môžem potvrdiť, že pacientov mladších vekových kategórií pribúda čoraz viac.

V čom je ochorenie zákerné?

- V tom, že postihuje viaceré orgány tela, jeho priebeh je väčšinou nepredvídateľný a prejavuje sa rozlične. Symptómy sa rozvíjajú niekoľko dní do bodu, kým sa nevyčerpajú rezervy pacienta a zrazu dôjde k náhlemu zlyhaniu jeho ventilácie, následkom čoho sa môže udusiť.

Je to krutá smrť?

- Dusenie je jeden z najhorších pocitov, aký človek môže zažiť. Bolesť je určite znesiteľnejšia ako pocit, že sa neviete nadýchnuť. Pohľady v očiach dusiacich sa pacientov naznačujú, že majú strach zo smrti.

Aké všetky systémy napáda toto ochorenie?

- Okrem pľúc aj tráviaci trakt, obličky, nervový, kardiovaskulárny systém či zrážanlivosť krvi. V medicíne sa to charakterizuje ako multiorganové postihnutie. Keď sa vrátim k našim pacientom, mnoho z nich má často problém sa po najkritickejšej fáze, kedy sú umelo ventilovaní, vôbec hýbať. Tým, že boli niekoľko týždňov ležiaci, dochádza k degradácii ich svalov. Významnú úlohu v rekonvalescencii post-covidových pacientov zohráva rehabilitácia.

Aké sú zaužívané postupny na ARO? Čítajte na ďalšej strane!