Vysoké zdražovanie Slováci pociťujú najmä pri drahších potravinách, energiách, v službách alebo doprave. Pomôcť chce aj vláda. Proti rastúcim cenám potravín a alarmujúcim výdavkom na živobytie ohlásili premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) jednorazové navýšenie platov všetkým zamestnancom verejnej správy, napríklad aj učiteľom. V septembri by si mali prilepšiť vo forme 500-eurových bonusov.

Minulý týždeň v stredu zas poslanci vládnych strán OĽaNO a Sme rodina spolu s Kotlebovou ĽSNS a niekoľkými nezaradenými poslancami prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a schválili balíček Matoviča, ktorý po kritike ekonómov zmenil meno z protiinflačného na prorodinný. Niektoré jeho časti však nadobúdajú platnosť až k 1. januáru 2023. Od júla sa tak zvýšia prídavky na dieťa z 25,88 eura na 30 eur a daňový bonus z 23,57 až 47,14 eura (podľa veku dieťaťa) na 70 eur pre deti do 15 rokov a 40 eur nad 15 rokov. Bude to však stačiť? Májová medziročná miera inflácie sa pevne drží na úrovni 12,6 percenta a prognózy doposiaľ neveštia nič dobré.

10 RÁD ODBORNÍKOV, AKO UŠETRIŤ PRI INFLÁCII, NÁJDETE V GALÉRII

Ceny potravín boli medziročne drahšie až o 16 percent, náklady na bývanie, ktoré tvoria najvyšší podiel vo výdavkoch domácností, o 15,6 percenta, za pohonné látky si domácnosti priplácali medziročne o 36,8 percenta viac. „Domácnosti musia počítať približne so 100-eurovým navýšením výdavkov pri spotrebe. Vieme pritom, aké ťažké je požiadať o 100-eurové zvýšenie čistého príjmu. No práve k tomu by museli pristúpiť, ak by si chceli udržať životnú úroveň len v oblasti bežných výdavkov,“ tvrdí Peter Gurecka z PARTNERS, odborník na osobné financie.

Pocitová inflácia sa prejavuje najvýraznejšie

Zároveň upozorňuje na rast tzv. pocitovej inflácie, ktorá sa prejavuje najvýraznejšie pri položkách, ktoré nakupujeme opakovane a často. „Pri týchto položkách sme citlivejší a infláciu pociťujeme dvoj- až trojnásobne vyššie oproti skutočným údajom. Potraviny, náklady na bývanie a doprava sú v reálnom živote ťažšie ovplyvniteľné výdavky, ktoré nevieme presunúť do budúcnosti alebo úplne vyradiť z nášho spotrebného koša. A to je ďalší dôvod, prečo bude pocitová inflácia rásť,“ varuje odborník a vyzýva domácnosti k väčšej ostražitosti pri výdavkoch. „Je to ideálny dôvod na vytvorenie nových finančných návykov, ktoré nám pomôžu v jednotlivých oblastiach finančného života ušetriť,“ dodáva.

SLOVÁCI SI DRŽIA V BANKÁCH 43 MILIARDY EUR, ČLÁNOK POKRAČUJE NA DRUHEJ STRANE >>>