Prečo ste sa rozhodli dobrovoľne pomôcť pri prvom kole plošného testovania?

- Priznám sa, že v úvode som mala trochu pochybnosti, ale potom ako som si prečítala výzvu a prosbu mestskej časti, v ktorej žijem, že hľadajú a potrebujú zdravotníkov, tak som sa prihlásila. Chcela som pomôcť ľuďom, na ktorých táto úloha padla. Pritom si ju vôbec nevymysleli a nemali priestor ani ju nejako ovplyvniť. A potom som mala úprimný záujem pomôcť ľuďom, tým, ktorí testovali a tým, ktorí sa prišli dať otestovať.

Na ktorom odbernom mieste ste pomáhali?

- Na jednom v Bratislave.

Kedy ste tam v sobotu prišli a kedy odišli?

- Na operáciu Spoločná zodpovednosť som sa prihlásila týždeň pred jej začiatkom. Keďže som zdravotník, zmanažovať ma mali ozbrojené sily. Ale nič také sa neudialo. Zachytila som, že mám byť trpezlivá, lebo majú toho veľa. Čo mi príde i trošku alibistické sa na to vyhovárať, lebo však oni si vymysleli celú akciu. Štvrtok (dva dni pred začiatkom) som už chcela mať aspoň informáciu, či so mnou počítajú. Ale bez spätnej reakcie. V piatok (deň pre akciou) som sa opakovane pripomínala a nič. Večer mi prišla správa, že ma budú TERAZ kontaktovať ozbrojené sily.

Kedy vám zavolali?

- Nikto sa však neozval. Viac frustrujúce to začalo byť, keď som čítala, ako jednotlivé mestské časti Bratislavy majú všetko zabezpečené, vrátane zdravotníkov. Na jednej strane som sledovala výzvy, žiadosti a prosby ministrov a premiéra, ako veľmi potrebujú zdravotníkov a pritom som sedela doma  a nikto sa mi nebol schopný ozvať. A viem, že toto zažili viacerí. Verím tomu, že keby si ľudí manažovali samosprávy, nebolo by toľko problémov. Bola som nahnevaná, a poistky mi vyrazilo, keď mi kamarát večer pozval výzvu ministra obrany, že ak zdravotníci neboli kontaktovaní, majú prísť na svoje vybrané odberové miesto a vojak na odberovom mieste ich už zaradí. Nonsens.

Ako ste sa nakoniec na testovanie dostali?

- Na druhý deň, v sobotu ráno, mi zas kamarát poslal výzvu ministra zdravotníctva, že nezaradení zdravotníci sa majú ohlásiť na uvedené kontakty. Neverila som vlastným očiam. To je tá skvelá organizácia, príprava, že mám sledovať sociálne siete ministrov, aby som sa niečo dozvedela? Ale ozvala som sa, opäť pripomenula, že som zdravotník a chcem pomôcť. Tentokrát sa mi už ozvali ozbrojené sily s otázkou, či by som bola ochotná pomôcť aj v inej mestskej časti, ako som písala a čím skôr, tým lepšie. Bola a išla. Viete, čo to je pre ženu, vyraziť z bytu do 10 minút?

O koľkej ste nakoniec dorazili na miesto?

- Kvôli tejto "úspešnej" organizácii som na odberové miesto neprišla o 6 ráno, ale neskôr. A až po príchode tá frustrácia a nespokojnosť z chabého manažovania zdravotníkov opadli. Zrazu som sa cítila potrebne a svojím spôsobom aj dôležito, lebo len čo som vstúpila na odberové miesto, vojak oznámil občanom - ľudia, pozor, prišiel zdravotník a ukazoval mi, že mám ísť dopredu.

Kedy vás testovali?

- Testy mi urobili, hneď ako som prišla na odberové miesto. Podobne aj v nedeľu.

Mali ste už niekedy na sebe ochranný oblek alebo až počas testovania? Aký to bol pocit byť v tom celý deň?

- Ochranný oblek som už mala na sebe, ale nie celý deň. Bolo to únavné. Ťažko sa vám dýcha, ťažko sa pohybuje, nedajbože, keď vás začne niečo svrbieť. Odtlačky z respirátora som mala ešte v pondelok, obdivujem všetkých zdravotníkov, ktorí sú pravidelne v týchto ochranných pracovných pomôckach.

Čo sa dialo počas testovania? Čítajte na ďalšej strane >>>