Plastové PET (polyetyléntereftalát) fľaše sú v súčasnosti najrozšírenejším obalom pre balenie vôd a nápojov. Na Slovensku je takto balených až 85 percent všetkých nealko nápojov. Bežne ich nájdete v okolí ciest, chodníkov, na brehoch riek, jazier a potokov - prakticky všade, kde sa dostane človek. Pollitrovú minerálku vypijete za pár minút. Ak ale fľašu odhodíte, rozloží sa približne o 500 rokov, teda asi v roku 2518.

Anketa
Mali by byť plastové fľaše zálohované?
  • 93%
  • 7%

Predísť tomu môžete tak, že ju hodíte do žltého kontajnera, odkiaľ poputuje na recykláciu. Minister životného prostredia László Sólymos však tvrdí, že ani to už nestačí. „Súčasný systém na Slovensku umožňuje vyzbierať zhruba 70 percent plastových fliaš, ktoré sa dostanú na slovenský trh. A zálohovanie PET fliaš je efektívnejší spôsob zberu. Skúsenosti zo sveta hovoria, že tam, kde sú fľaše zálohované sa efektivita hýbe medzi 90 a 95 percent," informoval jeho hovorca Tomáš Ferenčák.

 

Zálohovanie by však znamenalo, že v obchodoch si za balené vody priplatíme. Dnes sa na Slovensku zálohujú len sklenené fľaše od piva, výška zálohy je 13 centov. Pohodené v prírode ich len tak ľahko nenájdete. Odborník hovorí, že výška zálohy pri plastových fľašiach by mala byť ešte vyššia. „V iných európskych krajinách sa záloha pohybuje okolo 25 centov. Čím vyššia je cena, tým je vyššia aj návratnosť," povedal Miloš Veverka z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy.

Fľaša dvojlitrovej minerálky sa dnes vo veľkých supermarketoch predáva aj za 19 centov. Ak by bola výška zálohy 10 centov, voda by zdražela o polovicu, v prípade zálohy 20 centov by ste za takúto vodu zaplatili raz toľko. Balenie 6 fliaš by sa predražilo z 1,14 eura na 2,34 eura. Samozrejme, keď fľaše v obchode odovzdáte, peniaze vám vrátia. Definitívna výška zálohy má byť výsledkom analýzy, ktorú ministerstvo pripravuje.

Plastové fľaše sú pre životné prostredie obrovskou záťažou. Ilustračné foto
Plastové fľaše sú pre životné prostredie obrovskou záťažou. Ilustračné foto
Pavel Neubauer

Obchodné reťazce sú v otázke zálohovania plastových fliaš nejednotné. Kým Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorej členmi sú Billa, Kaufland, Lidl či Tesco, nie je vyslovene proti, Zväz obchodu SR, pod ktorý patrí napríklad COOP Jednota aj CBA, má so zálohovaním vážny problém. Podľa prezidenta zväzu Martina Katriaka by novinka priniesla len to, že z obchodov sa stanú zberne odpadu. „Netvrdíme, že systém separovaného zberu sa nedá vylepšiť, ale v zásade je dobrý. Nevidíme teda objektívny dôvod na zmenu systému, i keď i zálohovanie má svoje plusy, tie však rozhodne neprevažujú doterajšie výhody," vyjadril sa Katriak.

Ďalším problémom môže byť aj to, že vyseparované plastové fľaše sú na trhu s odpadom lukratívnym tovarom. Zberové firmy ich vo veľkom predávajú recyklačným spoločnostiam, za tonu dostanú od 300 do 600 eur. Po zavedení zálohovania by o tento biznis prišli. „Preto treba zistiť, aký dopad by to malo na nakladanie s ďalšími plastami, aké náklady by vôbec zavedenie zálohovania prinieslo. A to je úlohou pripravovanej štúdie," uzavrel hovorca envirorezortu Ferenčák.

Ako zálohujú PET fľaše v iných krajinách?

V okolitých krajinách ako Česko, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko nie je zálohovanie PET fliaš zavedené. Celkovo z 28 krajín Európskej únie je zavedené v ôsmich štátoch:

Nemecko - 25 centov
Holandsko - 25 centov
Dánsko - 1,5 až 3 dánskych korún (20 až 40 centov)
Fínsko - 10 až 40 centov
Nórsko - 1 až 2,50 nórskych korún (10 až 26 centov)
Švédsko - 1 až 2 švédske koruny (10 až 20 centov)
Island - 14 islandských korún (11 centov)
Estónsko - 4 až 8 centov