Ak nemáte spoľahlivé odporúčanie, asi by ste postupovali ako naša redaktorka Ľudmila a psychoterapeuta hľadali na internete. V prostredí, kde človek očakáva pochopenie, ústretovosť, ju však zaskočilo niekoľko rušivých momentov. Tu je jej skúsenosť.

HĽADANIE TERAPEUTA

Po zadaní kľúčových slov do vyhľadávača sa mi objavilo viac možností psychoterapie. Psychológom s nízkym hodnotením som sa vyhla. Vybrala som si tri ambulancie v Bratislave, ktoré mi podľa referencií pripadali najdôveryhodnejšie.


Každá ponúkala úvodné sedenie v rôznom časovom rozsahu, od 20 do 90 minút. Aj ceny sa výrazne líšili: jeden z psychológov poskytoval úvodnú terapeutickú hodinu zadarmo, ďalší dvaja však za ňu chceli 60 až 76 eur. Na moju žiadosť o termín sa mi však ozvala iba jedna poradňa. Zhodou okolností tá najdrahšia, s 90-minútovým úvodným sedením za 76 eur.


AKO V ČAJOVNI

Už pri príchode na miesto v bratislavskom Ružinove ma zaskočilo, že poradňa sa nachádza v budove centra zdravia spolu s dermatologickým inštitútom a ázijskými masážami. Vnútri to bolo ako v čajovni – množstvo budhistických a ajurvédskych prvkov a extrémne intenzívna ťažká vôňa, s ktorej vás po chvíli začne bolieť hlava.

MEŠKANIE

Keďže na recepcii nebol prevádzkovateľ, dnu ma pustila masérka, ktorá čakala na zákazníka. Stretnutie som mala dohodnuté na pol štvrtú, no až po 5 minútach čakania ma oboznámili, že ešte musím počkať, pretože sa predchádzajúce sedenie posunulo.

Asi po 10 minútach klientka vyšla. Zaujalo ma, že keď chcela platiť, psychologička zisťovala, či potrebuje bloček – vraj majiteľ tam nie je a jej by vydanie trvalo dosť dlho. Pani teda odišla bez potvrdenia. (Ja som ho pri odchode dostala až na vyžiadanie.)


DO PAPÚČ

Ďalším nemilým prekvapením bolo, keď som zistila, že v danom centre zdravia sa treba vyzuť. Ponúkli mi na prezutie cudzie papuče! Keďže netuším, koľko ľudí s akými hygienickými návykmi ich malo obuté predo mnou, nebola som nadšená.


TELEFONÁTY

S menším meškaním som sa konečne dostala k psychologičke. V úvode mi vysvetlila, aké má skúsenosti, aké postupy využíva a, samozrejme, ako sa treba objednávať, rušiť termíny a platiť v budúcnosti. Jej výklad rušili vyzváňania telefónu, na ktoré s ospravedlnením napokon odpovedala.


Nasledovala otázka, prečo som sa rozhodla pre psychoterapiu. Odpovedala som neurčito. Svoju motiváciu som vysvetlila ako zvedavosť a snahu zlepšiť svoj život, byť šťastnejšia a spokojnejšia. Počas sedenia som sa snažila hovoriť pravdu.


STÁLE DOKOLA

Psychoterapeutka ma nechala rozprávať väčšinu času, občas si niečo zapísala. Poznámky si písala na obyčajný hárok bieleho papiera. Tematicky sme sa celý čas točili v kruhu a mala som pocit, že som na sedení pre páry. Odborníčka sa stále vracala k môjmu partnerovi, aj keď som ho spomenula iba mimochodom. Zle som vnímala i to, že sa často pozerala na hodinky a neprítomne mi hmkaním prisviedčala.


STAČILO

Úvodné terapeutické sedenie ma naozaj neočarilo, a najmä mi veľa nedalo. Mala som pocit, že sa zbytočne príliš venujeme nepodstatným problémom, len aby „reč nestála“. Uvedomujem si, že psychoterapia si väčšinou vyžaduje viac sedení s odborníkom, no keby som v budúcnosti naozaj takúto pomoc potrebovala, vyberala by som si pozornejšie.

Bez dôvery, že psychoterapeut je naozaj odborník a vie mi pomôcť, by to boli len vyhodené peniaze. A sumy nie sú malé: po úvodnom sedení za 76 eur by som za každé ďalšie 50-minútové platila 40 eur.

Ako môj „prípad“ uzavrela psychologička


Dlhá, 90-minútová debata so psychologičkou mi pripadala zbytočná. Mala som pocit, že otázky, ktoré som dostávala, ma vôbec nenasmerovali ku konkrétnemu cieľu. Že náš rozhovor sa neustále točil okolo záležitostí, ktoré sa mi nezdali problémové, a teda som sa k nejakému hlbšiemu poznaniu samej seba nedostala.


Sedenie sme ukončili so všeobecným zhodnotením, že by bolo na čom popracovať. Diagnózu, zhodnotenie sedenia či akékoľvek vyjadrenie k môjmu stavu som však nedostala. Iba odporúčanie, že na danom pôsobisku sa striedajú dve odborníčky, a teda ak chcem mať ďalšie sedenie s ňou, mám žiadať o termín v utorok alebo piatok.

Z môjho rozhovoru so psychologičkou:


Psychologička sa pýtala na záujmy, spoločenský život, plány do budúcna a podobne. Vždy, keď nastala dlhšia pauza, zaujímala sa o môj partnerský život.
Psychologička: Čo vám v živote chýba? Čo by vás potešilo? Čo by ste zaradili do svojho bežného života?
Ja: Úprimne, neviem!
Psychologička: Ja som mala pocit, akoby tomu niečo trošku chýbalo.
Ja: No veď to je ten problém, že neviem čo.
Psychologička: Takže máte pocit, že tomu niečo chýba, ale neviete, čo by tomu chýbalo. (Dlhšia pauza.)
Psychologička: Hovoríte o tom niekedy s partnerom?
Ja: Áno, samozrejme.
Psychologička: Aká ste vlastne povaha? Skúste sa definovať. Čo si o sebe myslíte.
Ja: Och, Bože, čo si o sebe myslím?
Psychologička: Myslím, čo sa týka povahy. Ako by ste charakterizovali samu seba?
Ja: Nie som si istá, či som schopná samu seba charakterizovať.
Psychologička: Ste človek skôr do spoločnosti alebo introvertná?
Ja: Aha, takto to myslíte. Ja mám spoločnosť ľudí rada, ale samote sa nevyhýbam. Ako človek starne a dospieva, začne si postupne vážiť viac čas, ktorý trávi sám so sebou. Dôležitý je čas, ktorý trávime s niekým, aj čas, ktorý máme pre seba.
Psychologička: Dobre, aké máte koníčky?
Ja: Také bežné... filmy, knihy. Od istého času ma začala baviť ázijská kultúra, tak sa učím po kórejsky.
Psychologička: Čo sa týka partnera. Máte nejaké spoločné záujmy?
Ja: Sme dosť odlišní, každý má tie svoje...

Ako natrafíte na dobrého psychológa

Myslíte si, že potrebujete psychoterapeuta? Môžete si ho nájsť cez internet ako naša redaktorka, ale riskujete, že zbytočne vyhodíte veľa peňazí. Dokonca môžete skončiť oveľa horšie! Psychológ Miron Zelina radí, ako ísť na istotu.


Čo si treba všímať? „Predovšetkým jeho vzdelanie: psychoterapeut by mal mať absolvované základné 5-ročné štúdium psychológie a k nemu potrebné kurzy či školenia. Informácie o jeho študijných pobytoch či oceneniach nestačia, ani referencie spokojných klientov. Odporúčam zájsť do Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo do poradne pre dospelých a opýtať sa, kto sa vo vašom okolí zaoberá psychoterapiou dospelých,“ radí skúsený psychológ Miron Zelina.

Mohlo by vás zaujímať:

Boli ste už niekedy u terapeuta? Vyjadrite sa v diskusii pod článkom...