Kofeín je najkonzumovanejšia psychoaktívna látka na svete: väčšina z nás si naň zvykne pitím kávy, čaju alebo rôznych nealko a energetických nápojov. Keďže tieto nápoje konzumujú milióny ľudí na celom svete, vedci už dlho skúmali účinky kofeínu na naše zdravie. Pri svojich výskumoch ich, okrem iného, zaujímalo, či kofeín môže mať nejakú úlohu pri regulácii hladiny cukru v krvi alebo pri kontrole iných metabolických procesov.

STE MILOVNÍKMI KÁVY A SLADKÝCH CHUŤOVIEK? RECEPTY NÁJDETE V GALÉRII...

Podľa niektorých štúdií môže hladina kofeínu v krvi výrazne ovplyvniť napríklad podiel telesného tuku. Táto informácia je dôležitá nielen z estetických dôvodov, ale aj preto, že vyššia hladina tuku môže zvýšiť riziko vzniku cukrovky 2. typu a kardiovaskulárnych ochorení, preto si z medicínskeho hľadiska zaslúži osobitnú pozornosť každá účinná látka, ktorá znižuje pomer tuku.

Výsledky štúdie potvrdili súvislosť medzi hladinami kofeínu v krvi, BMI (index telesnej hmotnosti) a rizikom cukrovky 2. typu. Podľa spoločnej výskumnej skupiny švédskeho inštitútu Karolinska, britskej univerzity v Bristole a londýnskej Imperial College London na základe údajov možno nápoje s obsahom kofeínu bez kalórií považovať za možný prostriedok na zníženie hladín tuku. „V našej štúdii sme zistili, že vyššie koncentrácie kofeínu v krvnej plazme súviseli s nižším BMI a nižším percentom telesného tuku,“ napísali vedci vo svojej štúdii. "Okrem toho vyššia koncentrácia kofeínu v krvnej plazme úzko súvisela s nižším rizikom cukrovky 2. typu.“ dodali.

Výskumníci zistili, že kofeín zvyšuje účinnosť premeny tuku na energiu, čiže zohráva dôležitú úlohu v metabolizme, takže môže mať význam pri zrýchlení spaľovania tukov.

V minulosti publikovaný výskum naznačuje, že pitie 3 až 5 denných šálok kávy, bohatého zdroja kofeínu, je spojené s nižším rizikom cukrovky 2. typu a kardiovaskulárnych ochorení, poznamenávajú vedci. Priemerná šálka kávy obsahuje okolo 70 – 150 mg kofeínu. Väčšina doteraz publikovaných výskumov sa však týkala pozorovacích štúdií, ktoré nemôžu spoľahlivo preukázať kauzálne účinky z dôvodu iných potenciálne vplyvných faktorov, zdôrazňujú výskumníci. A čo viac, je ťažké oddeliť akékoľvek špecifické účinky kofeínu od ostatných zlúčenín obsiahnutých v kofeínových nápojoch a potravinách, dodávajú.

Výsledky analýzy ukázali, že vyššie geneticky predpovedané hladiny kofeínu v krvi súviseli s nižšou hmotnosťou (BMI) a telesným tukom. Vyššie geneticky predpovedané hladiny kofeínu v krvi súviseli aj s nižším rizikom cukrovky 2. typu.

Výskumníci potom preskúmali, do akej miery môže byť akýkoľvek účinok kofeínu na riziko cukrovky 2. typu v zásade poháňaný súbežným úbytkom hmotnosti. Výsledky ukázali, že strata hmotnosti spôsobila takmer polovicu (43 %) účinku kofeínu na riziko cukrovky 2. typu.

Nezistili sa žiadne silné súvislosti medzi geneticky predpovedanými hladinami kofeínu v krvi a rizikom ktoréhokoľvek zo študovaných výsledkov kardiovaskulárnych ochorení. Výskumníci uznávajú rôzne obmedzenia svojich zistení, vrátane použitia iba dvoch genetických variantov a zahrnutia iba ľudí európskeho pôvodu. "Je však známe, že kofeín zvyšuje metabolizmus, zvyšuje spaľovanie tukov aznižuje chuť do jedla", vysvetľujú. „Naše zistenie naznačuje, že kofeín by mohol, aspoň čiastočne, vysvetliť súvislosť medzi konzumáciou kávy a rizikom cukrovky 2. typu,“ píšu vedci. „Randomizované kontrolované štúdie sú oprávnené posúdiť, či nekalorické nápoje obsahujúce kofeín môžu hrať úlohu pri znižovaní rizika obezity a cukrovky 2. typu,“ uzatvárajú.

Mohlo by vás zaujímať:

Autor: hud