Súdny psychológ o Lučanskom: Samovrah koná pod tlakom emócií, vidí to ako najlepšie východisko 

Súdny psychológ o Lučanskom: Pri podozrení na samovraždu treba človeka oveľa viac pozorovať

Súdny psychológ o Lučanskom: Samovrah vidí smrť ako najlepšie východisko zo situácie!

Je možné, že si nikto nevšimol sklony k samovražde?

- Áno, je to úplne možné. Úlohu zohrávajú dve veci. Prvá je, že človek, ktorý to chce urobiť, nikdy nevie, v ktorom okamihu to urobí a či to vôbec urobí. To je prvá neistota. Druhá je daná samotnou podstatou psychológie, ktorá nie je exaktnou vedou a nevie na 100 percent povedať, čo sa stane a čo sa nestane.

Mohol sa mýliť psychológ, ktorý Lučanského vyšetroval, ale pri prvom zranení vyvrátil podozrenie o samovražde?

- Nie je celkom opodstatnené pýtať sa psychológa, či niekto spácha alebo nespácha samovraždu. Opodstatnené je pýtať sa, či si treba dávať zvýšený pozor. K tomu sa môže psychológ vyjadriť. No ani psychológia nie je exaktná veda. Psychológ môže komunikovať len to, čo je možné, za akých okolností a do akej pravdepodobnosti.

Dokáže človek s vysokým intelektom a výcvikom oklamať psychológa?

- Psychologické vyšetrenie sa nezakladá na tom, či niekomu veríme alebo neveríme. Vyšetrenie má svoje zložky, ktoré odhaľujú aj to, čo človek povedať nechce. Problém je skôr v tom, že nie je celkom jasné, kedy chce človek samovraždu spáchať a či vôbec. Stav je totiž veľmi premenlivý, vyvíja sa. Do hry vstupuje vnútorné prežívanie človeka, ktorý to chce urobiť. Ak sa toto stalo, tak sa v konečnom dôsledku spravilo všetko, čo sa mohlo, a nič viac sa urobiť nedalo.

Existuje nejaký moment, kedy sa človek rozhodne: „teraz to spravím“?

- Ak sa raz rozhodne, tak to spraví, pokiaľ nepríde silnejší impulz. Silnejší impulz môže prísť kedykoľvek. Toto nie je o rozume, je to emóciách.

Musí mať taký človek veľmi vážne dôvody, keď sa rozhodne pre samovraždu?

- Dôvody sú vážne ako pre koho, univerzálne to nefunguje. Každý z nás prisudzujeme inú vážnosť veciam. Nemôžeme sa čudovať, keď 17-ročný človek spácha samovraždu pre nejakú „hlúposť“. To je hlúposť pre nás starších. Pre neho je to životne dôležitá vec.

Nevidí už takýto človek žiadne iné východisko? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Nevidí už takýto človek žiadne iné východisko?

- Znamená to, že samovraždu vidí ako najlepšie východisko. On vidí iné východiská, ale toto vidí ako najlepšie.

Môže na psychiku vplývať väzba? Predsa len je človek zrazu zatvorený v tesnom priestore sám, má obmedzené kontakty...

- Akákoľvek náhla zmena spôsobu života má zásadný vplyv na psychiku. To znamená, že väzba určite. Je to okamih, keď zmeníme štýl života. Rovnako obrovský zásah na človeka má prepustenie z väzby, keď sa niekomu skončí 15-ročný výkon trestu odňatia slobody.

Mohol byť dôvodom samovraždy fakt, že predtým pôsobil ako policajný prezident?

- Nevzťahoval by som to priamo na výkon funkcie policajného prezidenta. Je to otázka prežívania. Máme niekoľko policajtov, ktorí skončili vo výkone trestu a nič takéto sa nestalo. Rovnako máme ľudí, ktorí boli spoločensky významní, ako napríklad ministri, a tiež sa nič podobné neudialo. Nemôžeme to viazať k postaveniu, ale len ku konkrétnemu človeku.

Ako sa postupuje, ak psychológ určí, že tento pacient má sklony k samovražde?

- Ak ide o bežného človeka, musia byť informovaní jeho najbližší a majú sledovať zmeny jeho správania. Niečo podobné sa určite dialo aj vo väzbe. Otázne však je, do akej miery môžeme človeka obmedziť. Ani vo väzbe nemôžeme človeka sledovať 24 hodín denne. Takže platí: Kto chce, ten to spraví.

Ako sa potom postupuje u ľudí, ktorí sa neúspešne pokúsili o samovraždu?

- Väčšina z nich má jednu spoločnú vlastnosť – nevedia povedať, prečo to urobili. Pokiaľ nám taký človek niečo povie, tak to urobí, aby nám vyhovel. Chodia za mnou blízki: Viete, pán doktor, on sa tak krúti a potom, aby mi urobil radosť, tak niečo povie. Myslí si, že budem spokojný a dám mu pokoj. V skutočnosti takíto ľudia nevedia presný dôvod, prečo to urobili. Oni to tak cítia, nie je tam rozumové chápanie. Je tam vnútorný tlak.

Článok pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

A ten pocit je až taký silný, že ho rozumom nedokážu kontrolovať?&nbsp;

- Čím je človek vo väčšej psychickej záťaži, pod tlakom silnejších emócií, tým viac stráca na kvalite svojho myslenia, rozumu. Je to úzko prepojené. Veci, ktoré by v stave, keď nie je pod takýmto emočným tlakom, vyhodnocoval jedným spôsobom, vyhodnocuje pod takýmto psychickým tlakom často inak. Najlepšie to vidíme vtedy, keď sa vynorí z psychického tlaku, upokojí sa a zrazu vidí veci odlišne.

Tento rok bolo 41 pokusov o samovraždu vo väzniciach, 3 z nich sa skončili úmrtím. Je to viac ako u ľudí na slobode?

- Nedá sa to povedať, lebo my nevieme, koľko z tých pokusov bolo demonštračných. Nevieme, koľkí z nich to urobili, lebo si mysleli, že tým získajú nejaké výhody. Ak niekto zhltne lyžičku, považuje sa to za sebapoškodzovanie. Musí to byť vyhodnotené ako pokus o samovraždu, no pravda môže byť taká, že v skutočnosti si len chcel ísť poležať do väzenskej nemocnice, kde je lepšia strava. V tomto prípade to nikto nezistí, lebo nemá ako.

Patrí samovražda obesením medzi najčastejšie?

- Zabijete sa tým, čo máte k dispozícii. V base je to preto najčastejšie, lebo tam ťažko vyskočíte z 12. poschodia alebo sa niečím otrávite, keď vám to nedonesú. Tam je naozaj viac-menej len tento spôsob.