Tento článok si môžete prečítať vďaka Eset Science Award, oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. Biochemička Katarína Mikušová je finalistkou ocenenia Eset Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy, slávnostný galavečer s vyhlásením laureátov ocenenia budete môcť sledovať v sobotu 16. októbra o 20.30 na Dvojke.

Biochemička Katarína Mikušová sa k výskumu pôvodcu tuberkulózy, bacila Mycobacterium tuberculosis, dostala náhodou. Na začiatku 90. rokov prijal jej manžel ponuku vedecky pracovať v USA, takže tam mladá rodina odišla. Po polroku sa však aj sama začala obzerať po práci vo svojom odbore. Dostala sa do vedeckej skupiny, ktorá sa zaoberala mykobaktériami. Táto téma ju vtedy chytila za srdce a nepustila, ani keď sa po viac ako troch rokoch vrátili na Slovensko. Svojou dlhoročnou prácou prispela aj k vývoju nového lieku proti tuberkulóze.

Pôvodne ste chceli byť lekárka, čo vás nakoniec priviedlo k štúdiu biochémie?

- V roku 1983, keď som sa rozhodovala, kam ísť po skončení gymnázia, nestačili na štúdium medicíny vynikajúce vedomosti. Dôležité boli skôr iné faktory, ktoré som nevedela ovplyvniť, a preto som si prihlášku na lekársku fakultu ani nepodala. Pre štúdium biochémie som sa rozhodla vďaka skvelým učiteľom na popradskom gymnáziu; mojim rodičom, ktorí ma odmalička viedli k láske k prírode a strýkovi, ktorý mi povedal o možnosti študovať biochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK. Toto rozhodnutie som nikdy neoľutovala.

 Ako ste sa dostali práve k výskumu bacila, ktorý spôsobuje tuberkulózu?

- Bola to úplná náhoda. Hľadala som si prácu v univerzitnom mestečku v Spojených štátoch, kam sme prišli s rodinou v roku 1992. Mala som šťastie, že som sa dostala do skvelého fungujúceho tímu. Téma jeho výskumu ma nadchla a ostala som jej verná až dodnes.

Môžete v jednoduchosti vysvetliť, v čom spočíva úspech vášho výskumu?

- Vysvetlili sme, akým spôsobom sa buduje bunkový obal bacila tuberkulózy. Ide o jedinečnú ochrannú vrstvu, ktorá chráni tohto patogéna voči imunitnému systému hostiteľa, alebo voči bežným antibiotikám. Tieto informácie pomohli pri vývoji nového liečiva proti tuberkulóze – makozinónu.

Ak pacient začne užívať nový liek na tuberkulózu, aký bude mať preňho prínos v porovnaní s doterajšími liečivami? V akej fáze vývoja je tento liek?

- Tuberkulóza sa štandardne lieči kombináciou niekoľkých liečiv podávaných počas 6 mesiacov. Makozinón je v druhej fáze klinických skúšok a ukázalo sa, že u pacientov dokáže efektívne likvidovať bacila tuberkulózy. Cieľom je navrhnúť liečebný postup, ktorý by výrazne skrátil liečbu tohto ochorenia a v konečnom dôsledku eliminovať toto celosvetové ochorenie.

Povinné očkovanie proti tuberkulóze u nás skončilo pred desiatimi rokmi. Bolo to správne rozhodnutie? Je podľa vás tuberkulóza aj dnes nebezpečné ochorenie?

- Vakcína proti TBC je účinná hlavne voči špecifickým formám tuberkulózy v detskom veku a je dôležitá najmä v oblastiach s rozšíreným výskytom ochorenia, čo nie je prípad Slovenska. Tuberkulóza je dnes problémom najmä v najchudobnejších oblastiach sveta. Ide o závažné, ale liečiteľné ochorenie. Napriek tomu na tuberkulózu umiera okolo 1,5 milióna ľudí ročne. Pred pandémiou COVID-19 viedla tuberkulóza v počte obetí spomedzi všetkých infekčných ochorení, a rozhodne zostáva nebezpečným ochorením.

Za 30 rokov výskumu k objavu lieku

Keď sa Katarína Mikušová začala v roku 1992 zoznamovať so svetom mykobaktérií, dostal sa jej do rúk prehľadný článok o štruktúre mykobakteriálnej bunkovej steny. V časti opisujúcej jej výstavbu bolo množstvo otáznikov, čo predstavovalo pre vyštudovanú biochemičku zaujímavú výzvu. Za ostatných 30 rokov sa však veľa z týchto otáznikov podarilo odstrániť. „A ja som mala to šťastie, že som mohla prispieť k tomuto objavovaniu,“ hovorí biochemička Katarína Mikušová.

Výskumu mykobaktérií, a najmä bacilu Mycobacterium tuberculosis, ktorý spôsobuje tuberkulózu, začala v USA a pokračovala na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Na Katedre biochémie tejto fakulty totiž študovala a pôsobila aj pred odchodom do USA. Postupne sa jej tam podarilo vybudovať špecializované laboratórium. Aj s pomocou jej študentky a neskôr kolegyne Jany Kordulákovej mu spravili meno aj v zahraničí a v roku 2006 ich prizvali do medzinárodného konzorcia zameraného na vývoj liečiv proti tuberkulóze.

Aj práca Kataríny Mikušovej môže v blízkej budúcnosti rozšíriť možnosti liečby tuberkulózy. Skúmaním výstavby bunkovej steny mykobaktérií, teda ich špecifického ochranného obalu, so svojím tímom prispela aj k vývoju nového antituberkulotika makozinónu, ktoré je už v druhej fáze klinického testovania.