Založili ste úspešnú psychologickú poradňu na internete pre mladých. Prečo ste sa tak rozhodli?

- V roku 2012 sa zdalo, že mladí ľudia na internete píšu všelikde a všelikomu rôzne veci, o ktorých nemajú s kým hovoriť. Často šlo aj o veľmi vážne témy. Chceli sme, aby na internete vzniklo bezpečné miesto, kde o svojich myšlienkach, skúsenostiach, pocitoch, môžu hovoriť s odborníkmi v neformálnom jazyku, ale zároveň s vysokou odbornosťou a snahou dať im zážitok, že sú prijatí, vypočutí a tak vzniklo IPčko.sk.

Sú ľudia cez internet otvorenejší?

- Existuje množstvo výskumných štúdií, ktoré hovoria o takzvanom disinhibičnom efekte. Má niekoľko faktorov a jedným z nich je otvorenosť či menšie zábrany. Sú to psychologické javy, ktoré my sa snažíme využívať v prospech mladých ľudí. Väčšia otvorenosť a dôverčivosť sú samozrejme faktory, ktoré keď to niekto chce zneužiť voči komukoľvek, tak cez internet je to najjednoduchší spôsob, ako to urobiť.

Píšu vám tam aj starší ľudia?

- IPčko.sk najčastejšie kontaktujú mladí ľudia vo veku od 12 rokov do 30 rokov. Sú to aj mladí dospelí, ktorí už zakladajú svoje rodiny. Na začiatku pandémie Covid-19 nám narástol počet kontaktov 5-násobne a kontaktovali nás často aj seniori. Vytvorili sme aj ďalšiu linku pomoci – špecializovanú COVID-19 Krízovú linku pomoci, vďaka ktorej sa k nim chceme priblížiť, preto sme rozšírili ponuku o telefonickú poradňu s bezplatným telefónnym číslom 0800 500 333, kde poskytujeme pomoc, komukoľvek nielen mladým.

Znamená to, že teraz vám volá 5-krát viac ľudí?

- Pred prvou vlnou pandémie sme mali 40 kolegov, dnes nás je 120. Pred začiatkom pandémie sme fungovali ešte cez chat 17 hodín denne, od 7.00 do polnoci a teraz fungujeme nonstop. Fungovali sme cez chat a email, teraz fungujeme cez telefón, video, email a chat. Služby sa prispôsobili výraznému nárastu kontaktov. Päťnásobne sme ale zaznamenali aj kontakty so samovražednými myšlienkami a pokusmi. Trojnásobný bol nárast kontaktov pri obetiach domáceho násilia. S prichádzajúcimi Vianocami zaznamenávame ďalší nárast. Aj v tejto chvíli sa musia mladí ľudia obrniť trpezlivosťou, lebo ani s týmto obrovským počtom odborníkov nevieme garantovať, že sa nám dovolajú na prvýkrát. Aktuálne máme 150-percentný nárast.

Kvôli čomu sa na Vás ľudia najčastejšie obracajú?

- Najčastejšou témou všetkých kontaktov sú pocity osamelosti, ľudia nemajú s kým zdieľať svoje pocity, obavy a myšlienky. Pocit osamelosti je už od nášho vzniku téma číslo jedna a je tomu tak aj dnes. Hneď na druhom mieste sú myšlienky na samovraždu. Na treťom mieste, čo nám potvrdzujú aj štatistiky, sú o domácom a sexuálnom násilí. Nasledujú partnerské vzťahy, problémy v rodinách, v škole. V súčasnosti je všetko ovplyvnené pandémiou a v každom jednom príbehu nejako pandémia zasiahla a aj preto sú tieto kontakty krízové.

Vidíte zmenu medzi 1. a 2. vlnou pandémie?

- Napríklad počas prvej vlny pandémie sa na naše linky začali obracať repatrianti zo štátnej karantény. Tí ľudia boli zrazu stratení, zmätení, vystresovaní, s obrovskými obavami na zvláštnych miestach. Všetky tieto psychické ťažkosti sa pretavili aj do našej práce. Boli sme súčasťou príbehov v takom kontexte, ktoré sme si nikdy ani nepredstavovali. WHO varovalo pred nárastom samovrážd v súvislosti s pandémiou COVID-19 ako so sekundárnymi obeťami pandémie. My sme na to reagovali rôznymi kampaňami.

Akými napríklad?

- Rozšírili sme naše služby o krízový výjazdový tím. Pomáhame nielen cez dištančnú formu komunikácie, ale je možné našich kolegov v Bratislavskom a Trnavskom kraji stretnúť aj naživo pri tých najakútnejších, život ohrozujúcich situáciách. Pri druhej vlne pandémie sa v obrovskej miere stretávame s ľuďmi z prvej línie. S tými, na ktorých je kladený najväčší tlak. Zdravotníci, ktorí po práci potrebujú s niekým prebrať to, čo tam zažívajú. Sú zvyknutí pracovať pod stresom a tlakom, ale tlak, ktorý je teraz na nich vyvinutý, je naozaj obrovský. Systém im nie vždy vie dať podporu v takej miere, ktorú by práve potrebovali.

Čo trápi zdravotníkov? Čítajte na ďalšej strane >>>