Záchrankou vás dovezú v život ohrozujúcom stave, keď rozhodujú aj sekundy, no na lekára musíte čakať. V Nitre 17 minút, v Žiline 19. Najhoršie je to v Košiciach, kde trvá priemerné prebratie pacienta od záchranárov až 22 minút. Vyplýva to z údajov inštitútu INEKO, ktorý pravidelne hodnotí kvalitu slovenských nemocníc.

To, koľko času strávite na urgente, kým si vás prevezmú lekári, závisí od viacerých faktorov. Ak si v noci zavoláte záchranku pre chrípku, nielenže zaplatíte na urgente poplatok 10 eur, ale zrejme vás aj nechajú čakať dlhšie. Čakanie sa môže ešte predĺžiť, ak lekári práve zachraňujú život napríklad krvácajúcemu pacientovi.

Čakanie na urgentú starostlivosť však môže predĺžiť aj zlý manažment nemocnice či nedostatok lekárov. „Niektorí čakajú, lebo procesy prijímania akútnych pacientov nie sú optimálne nastavené, alebo chýba dostatok kvalifikovaného personálu na urgentoch a pod.,“ konštatuje autor hodnotenia a odborník na zdravotníctvo Dušan Zachar.

Nemocnica v Martine je z tohto pohľadu svetlým príkladom. Napriek tomu, že práve sem vozia pacientov s najkomplikovanejšími diagnózami, čaká záchranka s pacientom na urgente najkratšie, priemerne niečo vyše 13 minút. „Takže sa nedá generalizovať, že v nemocnicach, kde privážajú komplikovaných pacientov, sa musí čakať na urgente dlhšie,“ vysvetľuje Zachar.

Naopak v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach trvá prevzatie pacienta až vyše 22 minút. Podľa nemocnice je problémom, že k nim stále chodí veľa pacientov, ktorí na urgent nepatria. Prídu s chronickou diagnózou alebo len na predpis liekov, čo by mali riešiť u svojich všeobecných lekárov. „Práve títo pacienti potom predlžujú priemernú dĺžku čakania. Stále však platí, že naliehaví pacienti sú ošetrení prednostne, keďže sa môže jednať o záchranu života,“ reagovala hovokyňa košickej nemocnica Ivana Stašková.

Najrýchlejší urgent spomedzi štátnych a fakultných nemocníc majú v Martine. Najpomalší v Košiciach.
Najrýchlejší urgent spomedzi štátnych a fakultných nemocníc majú v Martine. Najpomalší v Košiciach.
INEKO

To, že na urgente je mimoriadne cenná každá minúta, potvrdzuje aj primár oddelenia urgentnej medicíny v Spišskej Novej Vsi Boris Šťastný. „Ak ide o pacienta z tzv. kvintetu prvej hodiny, pacienta s nestabilnými vitálnymi funkciami, každé časové zdržanie môže limitovať jeho výsledný stav,“ hovorí.

V spišskonovoveskej nemocnici už dva roky využívajú na urgente tzv. triáž pacientov. Každému prisúdia stupeň naliehavosti už pri príchode na urgent a počas čakania ho monitorujú. Pacienti s vysokým rizikom ohrozenia života nečakajú vôbec, naopak ľudia, ktorých stav si nevyžaduje ošetrenie na urgente, môžu čakať aj vyše dvoch hodín. Napriek tomu majú priemernú čakaciu lehotu podobnú ako v Martine, len okolo 13 minút.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že podobne to už funguje aj vo väčších štátnych nemocniciach. Pri porovnávaní čakacích lehôt je podľa hovorkyne rozhodujúci stav prijatých pacientov a spádovosť územia, teda to, koľko ľudí pripadá na jedno pracovisko. „Napríklad v prípade Košíc je spádovosť väčšia ako v prípade Martina,“ vysvetľuje Zuzana Eliášová. Zlepšenie fungovania veľkých urgentov očakáva rezort po ich dobudovaní a modernizácii. Prvé vynovené urgentné príjmy chce rezort ukázať už v priebehu pol roka.

Mohlo by vás zaujímať