Po 113-hodinovom summite v Bruseli sa lídri európskej dvadsaťsedmičky konečne dohodli. Po štyroch dňoch a štyroch nociach rokovaní dnes ráno súhlasili s fondom obnovy po pandémii vo výške 750 miliárd eur, ktoré si vo forme nenávratných grantov a výhodných pôžičiek rozdelia krajiny tvrdo zasiahnuté pandémiou. Pre Slovensko to znamená, že v nasledujúcich rokoch dostaneme z EÚ 34,1 miliardy eur a spolu so zvýhodnenou pôžičkou z fondu obnovy budeme mať k dispozícii viac ako 40 miliárd eur.

Z minulého obdobia rokov 2014 až 2020 nestihlo Slovensko vyčerpať ešte neuveriteľných 8 miliárd eur. Nová generácia EÚ alebo iným názvom fond obnovy na roky 2021 až 2023 prinesie Slovensku ďalších 7,5 miliardy eur. Rozpočet EÚ na obdobie od roku 2021 do roku 2027, čiže na nasledujúcich 7 rokov, nám prinesie na projekty ďalšíchi 18,6 miliardy eur. To je dokopy 34,1 miliardy eur. 

V novej dohode o fonde obnovy má Slovensko navyše zakotvenú možnosť čerpania pôžičiek s úrokovou sadzbou blízkou nule, ktoré môžeme splácať až do roku 2058, s tým, že by sme ich začali splácať až o 7 rokov. Čerpať môžeme až 6,8 miliardy eur. Štát počíta s tým, že na čiastočné spolufinancovanie projektov priloží asi 2,9 miiliardy eur. Dokopy máme teda na najbližších 7 rokov k dispozícii 43,8 miliardy eur.

Krajina by tak mala priemerne ročne minúť na projekty rekordných viac ako šesť miliárd eur. „Verím tomu, že tie peniaze budú použité na lepšie a modernejšie Slovensko," povedal štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus. Premiér na brífingu spomenul, že peniaze je potrebné míňať na veľké národné projekty, inak nebudeme mať šancu ich vyčerpať. Medzi rečou spomenul napríklad vybudovanie kanalizácie a čističiek pre všetky obce na Slovensku alebo stavanie nemocníc. Kam peniaze nakoniec poputujú bude musieť vymyslieť ministerstvo financií a ministerstvo zahraničných vecí.

Ďalším úspechom pre Slovensko je podľa slov premiéra aj to, že neprešiel návrh o zvýšení podielu spolufinancovania pri čerpaní eurofondov. Navýšiť sa malo na 25 percent, čo by veľmi zťažilo ich čerpanie, najmä pre projekty menších miest alebo obcí. „Obec, ktorá by chcela postaviť kanalizáciu za pár miliónov eur by musela v svojom rozpočte nájsť 25 percent hodnoty. V živote by také fondy nečerpala a boli by nám tie eurofondy na dve veci," povedal premiér. Nakoniec k navýšeniu nedošlo a spolufinancovanie tak zostalo na pôvodnej výške, čiže 15 percentách. Tým podľa slov premiéra Slovensko ušetrí zo štátneho rozpočtu 1,9 miliardy eur. 

Ako si míňanie miliárd z EÚ predstavuje prezidentka Zuzana Čaputová? »