Aj keď mnohých takýto biznis rozčuľuje, zákon je naň prikrátky. „Väčšina stránok, ktoré ponúkajú takéto služby, uvádza, že pripravujú podklady k záverečnej práci, čo je v súlade s právnym poriadkom SR,“ povedali nám na ministerstve školstva. Aj takáto príprava by však mala byť úlohou študenta. Dokazovanie, či študent použil podklady ako pomôcku pri písaní vlastného textu, alebo ich odovzdal v neupravenej forme, je veľmi náročné, lepšie povedané takmer nemožné. Každá práca však obsahuje čestné vyhlásenie, v ktorom študent svojím podpisom potvrdzuje, že ju vypracoval sám. „V prípade nepravdivosti uvedeného vyhlásenia ide minimálne o rozpor s akademickou etikou a v prípade preukázania naplnenia skutkovej podstaty by mohlo ísť o trestný čin podvodu alebo poškodzovania cudzích práv,“ dodalo ministerstvo.
Obchodovanie so záverečnými prácami funguje na Slovensku už dlhé roky. Všetci o tom vedia, ale nikto to nerieši. Firmy a jednotlivci sú krytí spomínaným „vypracovaním podkladov“, takže ide skôr o morálny problém tých, ktorí si vypracovanie objednajú a zaplatia. Riešením podľa ministerstva nie je zákaz, ale mali by na tom pracovať samotné školy. „Ak by aj boli stránky, ktoré ponúkajú takéto služby, zakázané na území SR, nerieši to situáciu. Oficiálne môžu byť registrované alebo by mohli pôsobiť zo zahraničia. Mala by pomôcť systematická práca na úrovni školiteľ – študent, kedy pravidelné konzultácie a odovzdávanie priebežných výsledkov práce by malo znižovať riziko vzniku takýchto situácií, respektíve zvyšovať možnosť ich odhalenia,“ vysvetlilo ministerstvo.
Plagiátorstvo má veľmi zlý dosah aj na verejnosť. Odbornosť absolventov vysokých škôl je spochybnená. Veď sa môže stať, že ak pôjdete k lekárovi, psychológovi či právnikovi, zrazu vám napadne, či si práve on titul jednoducho nekúpil...
