Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Ekonómovia povedali, čo sa stane po zvýšení DPH: Všetko zdražie, pozrite, koľko si priplatíme!

Zdieľať

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Matovič chce drasticky zvýšiť dane: V obchodoch máme platiť 25-percentnú DPH!
    Reklama

    Jednu vládnu krízu sa len nedávno podarilo zažehnať a už sa rysuje ďalší spor. Minister financií Igor Matovič chce rodinám s deťmi prispievať štedrými prídavkami a financovať to má DPH zvýšená na 25 percent. Ekonómovia plán na zvýšenie daňového zaťaženia kritizujú. Koaličná SaS chce návrh vetovať a proti sa stavia aj strana Za ľudí. Ďalšia atómová zbraň expremiéra však najviac zasiahne ľudí. Znamenalo by to výrazné zvýšenie cien a z platu by vám ostalo ešte menej!

    Minister financií Igor Matovič chce zachraňovať pôrodnosť na Slovensku a rodinám s deťmi posielať štedré príspevky. Financovať to chce drastickým zvýšením dane. Matovič cez víkend prezradil svoje plány o zvyšovaní dane z pridanej hodnoty - DPH zo súčasných 20 % až na 25 %.

    Svoj zámer obhajoval na sociálnej sieti, kde ako príklad uviedol osamelú matku s dvoma deťmi, ktorá dostáva minimálnu mzdu. Za svoju mesačnú prácu spolu s dvoma prídavkami na deti a dvoma daňovými bonusmi na deti dostane podľa ministra zhruba 606 eur v čistom. „Môj vysnívaný ,sociálny štát' po daňovo-odvodovej reforme, ktorú od leta chystám, tejto istej matke poskytne zhruba 1 021 eur mesačne," tvrdí Matovič.

    Anketa

    Súhlasíte, že treba podporiť rodiny a zvýšiť dane?

    „Nemôžeme takúto zásadnú zmenu Slovenska na skutočne sociálny a prorodinný štát urobiť na ďalší dlh – nikto nám na to nepožičia. To znamená, že na časť pokrytia nákladov by sme potrebovali, áno, zvýšiť DPH,“ vyhlásil minister financií.  Z pohľadu verejných financií nastáva podľa neho totiž zásadný problém, keďže v blízkej budúcnosti sa Slovensko stane najrýchlejšie starnúcou krajinou Európskej únie. Priznal však, že to následne môže zo Slovenska vyhnať ešte viac ľudí.

    Ďalšia expremiérova atómovka na záchranu Slovenska sa však nepozdáva koaličným partnerom ani ekonómom. Zvýšenie DPH označil šéf SaS a minister hospodárstva Richard Sulík za „absolútne neprijateľné. Aj z toho dôvodu využijeme na koaličnej rade právo veta a akýkoľvek návrh, ktorý bude zvyšovať DPH, zavetujeme," povedal. Predsedníčka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová tiež uviedla, že táto koaličná strana nepodporí prípadné zvýšenie DPH.

    Podľa Matovičovho príkladu by mali rodiny dostávať 200-eurový prídavok na každé dieťa. Zhruba pri milióne detí ide o obrovský balík peňazí. „Vychádza to na dodatočných 2,5 miliardy výdavkov. Na DPH by sa muselo vybrať o 33 % viac,“ hovorí analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.

    Ako sa to premietne na cenách: Čítajte na ďalšej strane >>>

    DPH platíme okrem respirátorov na všetky tovary v obchodoch. V súčasnosti je znížená DPH na 10 % len v prípade pár nevyhnutných produktov, ako sú lieky, knihy či vybrané potraviny. V praxi by sa vyššia daň musela dotknúť všetkého a tovary by sa predražili. Za 100-eurový nákup by sme zaplatili 105 eur.

    „Zvýšenie DPH na 25 % by viedlo k zdražovaniu tovarov a služieb v krajine. Vyššia inflácia by sa dotkla úplne všetkých vrátane ekonomicky už teraz najohrozenejších skupín, akými sú seniori, domácnosti jedného rodiča s deťmi, ale aj rodín s viacerými deťmi,“ prízvukuje Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

    „Zvýšenie DPH na 25 % by mohlo zvýšiť ceny tovarov a služieb o viac ako 2,5%. Ide o zvýšenie daňového zaťaženia ľudí, pričom najviac budú trpieť nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré už teraz majú problém so splácaním svojich základných finančných záväzkov.,“ hovorí analytička Fingo.sk Lenka Buchláková.

    Očakáva, že vplyvom vyššej DPH budú najviac ohrození nezamestnaní (58,3 %). V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti (18,9 %), nakoľko majú vyššie mesačné výdavky. U tisícov dôchodcov hrozí, že ak by sa im ešte zvyšovali výdavky, mnoho z nich by sa prepadlo do chudoby. 

    Luxusné prídavky na deti musí niekto zaplatiť. Podľa Ďuranu to ostane na pleciach zamestnancov. Dôchodcovia veľmi slabo prispievajú do verejných rozpočtov a navyše  dôchodky sa vyplácajú z odvodov zamestnaných a deti štátu neprispievajú vôbec. „V konečnom dôsledku to musí urobiť zamestnanec.  Ľudia, ktorí nemajú žiadne deti, napríklad pretože majú 22 rokov alebo 50 rokov a majú odrastené deti, tak by im radikálne stúpla cena spotreby skoro o tretinu, ale nemali by viac peňazí,“ podčiarkol.

    Na zázračné riešenie expremiéra Matoviča by v konečnom dôsledku doplatia všetci. Rodiny by síce dostali vyššie prídavky, ale platili by za všetko vyššiu DPH.

    Klinec do rakvy by to mohlo znamenať pre odvetvia, ktoré už takmer zničila pandémia. Ide najmä o cestovný ruch či gastro biznis. „Pre zviechajúce sa sektory by to bola dosť nepríjemná rana. Penzión, ktorý sa snaží spamätať z veľkej absencie strát a zvýši sa mu DPH, tak má stratu. Musí to premietnuť do ceny. Zákazníci si povedia, prečo by som sem chodil za 25 % DPH, keď za riekou Moravou môžem ísť za 10 % DPH v turistickom ruchu a pôjdu peniaze minúť tam,“ doplnil Ďurana.

    Aké DPH majú v iných krajinách EÚ: Čítajte na ďalšej strane >>>

    Presne naopak postupujú mnohé krajiny EÚ. Na podporu ekonomiky v čase pandémie dane znížili. Ak by sme zvýšili DPH na úroveň 25 %, zaradili by sme sa k ďalším trom krajinám, ktoré majú rovnakú výšku, a to Švédsko, Chorvátsko a Dánsko. Vyššiu má už len Maďarsko, a to na úrovni 27 %.

    „Zároveň ale treba povedať, že napríklad  Chorváti majú 5-percentnú daň na základné potraviny, lieky a zdravotnícke potreby. Napríklad Nemecko z dôvodu podpory ekonomiky kvôli koronavírusy znížilo na rok 2020 štandardné DPH z 19 na 16% a zníženú DPH z 7% na 5%,“ priblížila analytička Lenka Buchláková. 

    „Ak by štát pristúpil na zvýšenie DPH, robilo by presný opak toho, čo ostatné krajiny v čase pandémie. Dlhodobo slovenskí podnikatelia v reštauračných a stravovacích službách bojujú za nižšie dane,“ doplnila.

    Napríklad v Bulharsku ich kvôli pandémii znížili z 20 na 9 %. Česká republika ich mala na úrovni 15 %, pre Covid ich znížili na 10 %. V Rakúsku ich znížili tiež o 5 percent, z 10 na 5 %.  U nás boli aj aktuálne sú na úrovni 20 %. Právee zníženie sadzby by zvýšilo konkurencieschop­nosť a opätovný príliv zákazníkov do reštaurácií, jej zvýšenie prinesie presný opak. 

    Zdroj: archív

    Za potraviny platíme jednu z najvyšších DPH v Európe.

    Prečítajte si tiež:

    Vyberáme pre vás niečo PLUS