Margarín už nie je plný transmastných kyselín

Jedným z najčastejších argumentov proti margarínom je ich údajne vysoký obsah transmastných kyselín, ktoré škodia našej obehovej sústave. V skutočnosti je v margarínoch na slovenskom trhu len úplné minimum transmastných kyselín - menej ako 2 gramy na 100 gramov tuku. Rovnaký limit navyše od 1. apríla tohto roku platí pre celú EÚ. Dôležité je dodať, že transmastné kyseliny sa z normálnej stravy nedajú úplne eliminovať, pretože sa prirodzene vyskytujú v rade potravín, vznikajú obyčajným vyprážaním a dokonca sa dajú v zanedbateľnom množstve nájsť v olivovom oleji.

Stužovanie? Dávno nie!

Viete, že proces stužovania sa už pri výrobe margarínov dávno nepoužíva? Práve stužovaním rastlinných olejov, teda takzvanou hydrogenáciou, totiž kedysi v margarínoch vznikali transmastné kyseliny spomínané v predošlom odseku. Výrobcovia teda túto metódu úplne opustili. Ako to, že sa teda margarín dá natrieť na chlieb, keď ide o zmes rastlinného oleja a vody? Zaisťuje to pridanie takých rastlinných tukov, ktoré sú pri izbovej teplote tuhé, ako je kokosový alebo palmový. Hydrogenácia je skrátka minulosť.

Ilustračné foto
Zdroj: RAMA

Umelé jedlo? Kdeže

Ako vlastne vznikla nezmyselná povera, že margarín je plast? Ide o pseudovedecký argument, že margaríny sú zložené z molekulárnych reťazcov s podobnou štruktúrou, akú majú plasty. To ale v skutočnosti neznamená, že by s nimi mali čokoľvek spoločné. Je to ako rozdiel medzi vodou (H2O) a peroxidom vodíka (H2O2) - kopa látok sa molekulárnou štruktúrou líšia len trochu, ale vlastnosti majú úplne rozdielne. A navyše, ako by margarín mohol byť niečo umelé, keď sa vyrába z prírodného rastlinného oleja a pitnej vody? Stačí sa pozrieť na obal inovovanej Ramy so 100% zložením z prírodných zdrojov. Slnečnicový olej je výhodný vďaka obsahu omega-6 mastných kyselín, rovnako ako vitamínu E. Repkový a ľanový olej prirodzene obsahujú vitamín E a omega-3 mastné kyseliny, ktoré naše telo potrebuje. Tieto cenné látky sa pri výrobe margarínu zachovávajú, pretože ide v podstate len o miešanie prísad za stáleho chladenia.

Bonus: ohľaduplnosť k životnému prostrediu

Pretože margarín je v zásade rastlinná potravina, dá sa skvele zaradiť do vegetariánskej, flexitariánskej a v prípade niektorých produktov i vegánskej stravy. Jeho dopad na životné prostredie je navyše oveľa nižšia ako v prípade živočíšnych produktov. Napríklad v porovnaní s maslom má margarín o 70 percent nižšiu uhlíkovú stopu. Na výrobu margarínu je potrebná len tretina plochy poľnohospodárskej pôdy, ktorú v prípade masla zaberie chov kráv a pestovanie kŕmnych plodín. Spotreba vody je u produkcie margarínu polovičná. Zo všetkých týchto dôvodov používaním margarínu chránite našu planétu.