Nemeckí vedci v roku 2007 zhromaždili viac ako 17-tisíc potravín z celého sveta, aby v nich pátrali po pesticídoch a prostriedkoch používaných na ochranu rastlín. Až 327 chemikálií bolo jasne nebezpečných pre ľudské zdravie. Zoznam 10 najhorších jedov zostavil portál 21. století.

Ide o veľmi účinný jed, ktorý sa môže vyskytovať vo všetkých potravinách, pokiaľ boli zle uskladnené. Je vytváraný plesňou Aspergillus flavus. Často sa k nám dostane z tropických oblastí na potravinách ako sú arašidy či iné orechy, sušené figy, banány, kokosová múčka, ryža či pomaranče. Ohrozuje najmä sóju, kukuricu a výrobky z nich.

Nebezpečenstvo pre človeka: Spôsobuje mnohé bolesti, môže výrazne oslabovať imunitu a spôsobiť rakovinové bujnenie.

Množstvo látok, ktoré sa používajú pri pestovaní rastlín, sa môže dostať aj do vášho taniera. Či už ide o rôzne hnojivá alebo pesticídy, do vášho žalúdka sa môže dostať kontaminované ovocie, zelenina či rôzne obilniny. Odborníci preto radia všetko dôkladne umývať. Známe sú napríklad prípady ryže či repky olejnej plnej glyfosátu, prostriedku proti burine. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) v roku 2015 zaradila glyfosát medzi pravdepodobné karcinogény pre človeka. V Británii občanom vláda odporučila, aby odkrajovali vršky a spodky mrkvy. Našli v nej veľké množstvo glyfosátu.

Nebezpečenstvo pre človeka: Už v pomerne nízkych koncentráciách zabíjajú ľudské embryonálne a pupočníkové bunky i bunky ľudskej placenty. Pesticídy a iné chemikálie sa podpisujú aj pod vznik astmy, alergie, aj neplodnosti.

Okrem konzervácie mäsových výrobkov sa dusičnany používajú aj ako hnojivo. Do tela sa môžu dostať prostredníctvom nadmerne hnojených zemiakov, hlávkového šalátu, špenátu, čínskej kapusty, karfiolu, mrkvy, póru, papriky, paradajky či uhorky.

Nebezpečenstvo pre človeka: Zažívacie problémy, niekedy aj možnosť rakovinového bujnenia. Našťastie však zelenina obsahuje aj množstvo vitamínov, vlákniny a pektínov.

Jedovaté látky vznikajú vinou rôznych plesní. Typickým prípadom sú orechy, ktoré chytajú plesne na škrupine aj vo vnútri.

Nebezpečenstvo pre človeka: Tráviace ťažkosti, niekedy otravu, ale aj riziko rakoviny.

Medzi karcinogény patria aj nitrosamíny, ktoré sa v našom žalúdku tvoria z dusitanov z údenín či spáleného mäsa. Salámy, párky a mnohé ďalšie mäsové výrobky používajú dusitan sodný, známy aj ako rýchlosoľ. Je to overená rakovinotvorná, ale aj jedovatá látka, k usmrteniu človeka stačí niekoľko miligramov.

Nebezpečenstvo pre človeka: Karcinogénne látky spôsobujú, niekedy aj v dlhšom časovom intervale, vznik rakoviny priamou cestou.

Tieto látky sa používajú do farieb a hydraulických olejov traktorov. Objavujú sa v podzemných vodách a krmivách, odkiaľ sa cez zvieratá môžu dostať do ľudského organizmu. Kontaminované zviera nám môže poškodiť svojim mäsom, tukom či mliekom.

Nebezpečenstvo pre človeka: Vyvolávajú nádory a môžu viesť k sterilite, lebo ničia zárodočnú hmotu.

Až 90 percent vážnych alergických reakcií vyvoláva niektorá z nasledujúcich potravín: kravské mlieko a výrobky z neho, vajcia, arašidy, ryby, sója, strukoviny, obilie a ostatné orechy ako sú vlašské alebo mandle.

Nebezpečenstvo pre človeka: U citlivých osôb môžu spôsobiť opuch hrtanu a jazyka, v najhoršom prípade aj smrť.

Ide o látky, ktoré slúžia k rýchlemu rastu chovných zvierat. Teliatkam sa dávajú v umelých krmivách už niekoľko dní po pôrode. Podľa niektorých expertov kúsky rastových hormónov môžu ostať v mäse. Hydinové mäso zase občas obsahuje zvyšky antibiotík, takže sa ľudia pri častej konzumácii stávajú rezistentnými.

Nebezpečenstvo pre človeka: U ľudí môžu po požití ničiť dedičnú informáciu, narušiť menštruačný cyklus u žien a tvorbu spermií u mužov. Považujú sa za rakovinotvorné.

Lieky na upokojenie dostávajú zvieratá napríklad pri dlhých transportoch, niekedy aj na odstránenie stresu pred porážkou. Najmä prasniciam dávajú psychofarmaká, aby po narodení nezožrali mladé. Údajne slepice a prasatá dostávajú aj veľké dávky proti bolesti, aby zniesli nárast svojej hmotnosti. Oslabený imunitný systém zvierat vo veľkochovoch je podporovaný aj antibiotikami a často sa tieto zbytky môžu dostať aj do nášho jedla. V roku 2006 Európska únia tieto látky zakázala.

Nebezpečenstvo pre človeka: Únava, malátnosť a ľahostajnosť.

Majú predlžovať trvanlivosť potravín, ich vzhľad a chuť, ako aj zvyšovať výživovú hodnotu. Na druhej strane dochucovanie a farbenie tiež zakrýva nižšiu kvalitu potravín. Podľa expertov sa prostredníctvom jedla do tela dostávajú rôzne chemické látky, ktoré naše telo vôbec nepozná. Pri predlžovaní trvanlivosti dochádza k úmyselnému ničeniu pôvodných prospešných živín. Niektoré „éčka“ už zakázali.

Nebezpečenstvo pre človeka: Alergie, bolesti hlavy, žalúdka, brucha, kožné podráždenia a ochorenia, nízky krvný tlak, hyperaktivita, dokonca až rakovina.

FOTO Desať najnebezpečnejších jedov v potravinách. Číslo 5 je najhoršie!

Plus TV

Analýzy v riadku: Dotyky s Ruskom slovenským politikom neprinášajú šťastie

Kávové linecké koláčiky s karamelom patria na sviatočný stôl! Ovocné varené víno k ladí!

Miro Noga: Vianoce s rodinnými tradíciami, no sníva aj o tropickom slnku