loľ

Bežný človek zje asi 21 gramov platových mikročastíc za mesiac a 250 gramov za rok. Za mesiac teda „zjeme“ asi jednu zubnú kefku. Vyplýva to zo štúdie Koniec plastom v&nbsp;prírode: Hodnotenie príjmu zvyškov plastov v&nbsp;prírode ľuďmi, ktorú pre Svetový fond na ochranu prírody (WWF) spracovala analytická spoločnosť Dalberg na základe výskumu vedcov z&nbsp;austrálskej Univerzity v Newcastle.

„Plastový odpad nezabíja len život v&nbsp;moriach, ale zvyšky plastov sú v&nbsp;každom z nás. Nemáme šancu uniknúť – mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička. Čelíme plastovej kríze a&nbsp;svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale i&nbsp;firmy - producenti plastov a&nbsp;konzumenti. Ak nechceme plasty v&nbsp;našich telách, musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v&nbsp;prírode,“ Marco Lambertini, riaditeľ WWF International.

Najhoršie na celej situácii, že plasty sa nachádzajú aj v potravinách, ktoré by sme nikdy neupodozrievali. Hlavným zdrojom je voda, a to bez rozdielu balená aj tá z vodovodu. Konzumácii nechcených zložiek potravy sa tak určite nevyhnete.

V akých potravinách sa mikroplasty nachádzajú najviac sa dozviete na ďalšej strane!

Rovnako by sme zrejme nevedeli fungovať bez soli, ktorá je ďalším masívnym zdrojom príjmu plastových čiastočiek. Každého milovníka piva tiež zabolí, že plasty sa nachádzajú aj v zlatom moku. Ak si teda večer sadnete s kamarátmi na zopár orosených o „plastovú večeru“ máte postarané.

Problém neobchádza ani Slovensko. Prítomnosť 50 častíc mikroplastov na kubický meter vody potvrdil výskum v časti Dunaja pri Budapešti. Aktuálne rakúski vedci a vedci Slovenskej akadémie vied skúmajú situáciu u nás a predpokladajú , že i v našej časti Dunaja môže byť situácia podobná. Ide o celosvetový problém, no vedci zaznamenali veľké regionálne rozdiely – napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan.

„Prvým krokom k riešeniu je znížiť množstvo plastového odpadu v prírode. Vítame preto rozhodnutie slovenskej vlády prijať návrh zákona o zálohovaní plastových obalov a veríme, že nájde podporu i v parlamente. Dobrým krokom je deklarácia Slovenska presadiť zákaz používania niektorých jednorázových výrokov o polroka skôr, ako vyžaduje Európska únia,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Denne jete plasty a ani o tom netušíte: Tieto TRI POTRAVINY ich obsahujú najviac!