Ako sa cítite po prekonaní COVID-19?

- Cítim sa unavene. Ak by som to mal k niečomu prirovnať, tak sa cítim, akoby som sa vrátil z týždňovej „chatovačky“ s kamarátmi a mal som ľudovo povedané „opicu“. Všetko, čo si k tomu predstavíte – únavu, nechuť, bolesti hlavy. To je môj denný postcovidový stav. Som aj rád, že ste sa na to opýtali. Napriek tomu, že sa považujem za introverta a nerád o takýchto veciach rozprávam, môj prípad sa môže stať varovaním pre mnohých ľudí, ktorí situáciu stále podceňujú. Keď sa pozrieme dnes, prečo nám viaceré opatrenia nefungujú, je to aj preto, že ich ľudia nedodržiavajú.

Prečo ľudia nedodržiavajú opatrenia?

- Jednou skupinou sú ľudia, ktorí ich musia porušovať. Majú vážne finančné problémy a jednoducho riskujú. Potom je skupina ľudí, ktorí koronavírus podceňujú alebo si myslia, že sa ich to netýka. Keď sa pozriete na sociálne siete, ako vyzerajú všetky tie príbehy, tak pre veľa ľudí tu akoby žiadna pandémia ani nebola. Riskujú, robia hlúposti. Sú to často moje vekové skupiny, na ktoré by som rád apeloval, aby to nerobili a ešte chvíľu vydržali. Nevedia, či náhodou neskončia ako ja alebo horšie.

Vy ste si však dávali pozor, a predsa ste sa nakazili. Ako sa to stalo?

- Bolo to začiatkom roka, musíte vybaviť veľa papierovačiek okolo faktúr, platov a podobne. Šiel som jeden takýto papier podpísať. Napriek tomu, že som mal rúško a všetko bolo dodržané, bolo to v malej miestnosti a požičal som si na podpis pero od pani, ktorá covid nakoniec mala. Nedal som si pozor na to, že som ho chytil a použil – nevydezinfikoval som si potom ruky, sadol som si do auta a ešte dve hodiny šoféroval. Pravdepodobne týmto kontaktom som si to preniesol. Alebo jednoducho nestačili jednorazové rúška v menšej miestnosti, kde mohlo byť veľa infikovaného aerosólu.

Ako ste sa teda dozvedeli, že ste nakazený?

- Pani mi deň potom volala, že bola na preventívnom antigénovom teste, kde jej vyšlo, že je pozitívna. Šiel som do karantény a na piaty deň od toho stretnutia som mal aj ja potvrdené, že som PCR pozitívny na COVID-19.

Kedy ste začali cítiť príznaky? Pri testovaní ste už niečo cítili?

- Už v ten večer som sa začal cítiť zle a do rána som mal horúčky. Nemal som vtipné príznaky ako strata chuti či čuchu. Hneď mi vystúpili horúčky až na 40,5 °C a stále kolísali medzi 38 až 40 °C. Neprestávalo sa to zhoršovať, doma už nezaberali žiadne štandardné lieky. Moja priateľka s mamou a dobrou kamarátkou v nemocnici ma prinútili konať. Požičali mi oxymeter. Zmeral som si saturáciu kyslíka v krvi, ktorú som mal pod 90 a to už je zlá hranica. Zavolal som si záchrannú zdravotnú službu, ktorá ma však nezobrala do nemocnice.

Ani s hraničnými hodnotami pre pacienta s covidom?

- Ja som 12 rokov predtým nemal teplotu. Asi som sa tak zľakol, že po mňa prišla záchranná zdravotná služba a pôjdem do nemocnice, že sa mi vyplavil adrenalín a spôsobil, že sa mi zrazila teplota, lepšie sa mi dýchalo a vrátila sa mi saturácia. Štyri dni som sa nemohol ani pohnúť, ani najesť – a keď prišli, ešte som im dokonca ja otváral dvere. Pochopiteľne ma nezobrali a ešte ma aj zvozili, prečo ich zaťažujem v takomto ťažkom čase. Odišli a o 15 minút som bol takmer tam, kde predtým. Ešte ten večer ma priateľka nasadila do auta a odviezla do ružinovskej nemocnice, kde som bol hospitalizovaný.

Koľko dní ste boli v nemocnici a ako vás tam liečili?

- Deväť nocí, desať dní. Zo začiatku vám štandardne musia zmerať hodnoty, spraviť röntgen pľúc. Ešte keď som prišiel, ospravedlňoval som sa primárovi za to, že tam som. Štatisticky som mal byť bezproblémový pacient. Nemám žiadne rizikové faktory, nefajčím, športujem, mám 31 rokov. Asi aj arogantne som veril, že štatistika nepustí. Je iné, keď sa pozeráte na štatistiku a keď sa ňou stanete. Bol som práve tá výnimka, ktorá potvrdzuje zákernosť tohto vírusu. Aj keď máte 2-percentnú šancu na hospitalizáciu, nikdy neviete, či práve vy nebudete to percento. Ani do nemocnice som nechcel ísť. Museli ma k tomu dotlačiť rodina a známi.

Čo sa teda dialo v nemocnici?

- Ukázalo sa, že bola veľmi dobrá voľba ísť do nemocnice. Za dva-tri dni sa môj stav o dosť zhoršil. Už som mal väčšie problémy so saturáciou, s dýchaním, horúčkami. To znamená, keby som tam v ten deň neprišiel, asi by som tu dnes už nebol.

Museli vás pripojiť na kyslík? Čítajte na ďalšej strane >>>