Prieskumy v tejto téme dlhodobo ukazujú, že v európskom porovnaní zostávajú Slováci bývať so svojimi rodičmi takmer najdlhšie, vo vyššom veku odchádzajú z domu len Chorváti. Podľa Štatistického úradu SR sú až dve tretiny slovenských domácností zložené z troch generácií, teda rodičov a manželského páru s dieťaťom alebo deťmi.  

Dôvodov neskorého odchodu z domu je niekoľko. Svoju rolu bezpochyby zohráva nájomné bývanie, ktoré na Slovensku prakticky neexistuje. „Mnoho mladých na Slovensku sa nedokáže osamostatniť, nakoľko štátna politika v oblasti nájomného bývania pre mladých stagnuje,“ povedala Lenka Buchláková, analytička FinGO.sk. 

V krajinách, kde štát alebo mestá poskytujú nájomné bývanie vo veľkom rozsahu za nižšie ako komerčné ceny je cesta k samostatnému bývaniu oveľa jednoduchšia. „Naopak, na Slovensku vlastné bývanie vždy znamená hypotéku s dlhým splácaním. V kombinácii s vyššou nezamestnanosťou mladých ľudí, ktorú máme aj na Slovensku, a komfortom rodičovského bývania je zrejmé, prečo sa mladí ľudia osamostatňujú v priemere až o desať rokov neskôr v porovnaní so severskými štátmi či Luxemburskom,“ vysvetlil Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.  

Dostať sa k vlastnému bývanie je pre mladých Slovákov veľmi náročné. „Ak chcú vlastné bývanie, narážajú na mnoho komplikácií. Národná banka Slovenska sprísnila podmienky na získanie hypotéky, pričom je potrebné mať nasporených obvykle až 20 % z ceny nehnuteľnosti,“  dodala Buchláková.

Mladí musia myslieť na šetrenie už počas vysokej školy, ak sa po jej skončení chcú čím skôr osamostatniť. Čím dlhšie obdobie, tým lepšie. Treba však myslieť na to, že sporiace účty sú veľmi slabo úročené, preto od nich nemožno očakávať aj zhodnotenie peňazí, kvôli inflácii na nich peniaze naopak nie je možné zhodnocovať. Samozrejme, ideálne je ak na budúcnosť a budúce vlastné bývanie detí myslia už ich rodičia.  

 3 KROKY k vlastnému bývaniu »»»