Pád, aký sme nezažili vyše desať rokov! Slovenská ekonomika len za vlaňajšok poklesne o 6 až 7 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Je to, ako keby sme sa vrátili o 3 roky naspäť do roku 2017. Nezamestnaných je už teraz viac o 2 percentá a platy síce v priemere rástli, no len pomaly, na úroveň okolo 1 100 eur v hrubom.

 

Bývalý minister financií a v súčasnosti šéf think-tanku Mesa 10 Ivan Mikloš hovorí, že keď sa podarí zvládnuť pandémiu, malo by nasledovať rýchle oživenie. „Celé by to malo mať tvar písmena V – strmý prepad dole a potom rýchly návrat hore. To nám vlastne ukázal už koniec leta a začiatok jesene, keď sa zdalo, že život sa vrátil do normálu, tak veľmi rýchlo ekonomika štartovala,“ hovorí Mikloš.

V globálnom meradle krízou utrpeli najviac aerolinky a ropné spoločnosti. Iní však vyšli ako jasní víťazi. „Rástli akcie farmaceutických firiem, v niektorých prípadoch o tisíce percent, najmä tých, ktoré boli úspešné vo vývoji vakcín. Ale napríklad aj Tesla išla veľmi výrazne hore,“ dodal Mikloš.

Trhy aj ekonomika fungujú na očakávaniach domácností a firiem. Z tohto pohľadu je veľmi dôležitý začiatok očkovania na Slovensku. „Aj keď vôbec nemáme zaočkovaných všetkých ľudí, ale už vidina, že máme vakcínu, budeme môcť cestovať a viac míňať v tomto roku, už to ťahá trhy aj výrobu hore,“ tvrdí viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.

Mikloš po prepade ekonomiky očakáva v tomto roku rast na úrovni 5 až 6 percent HDP. Isté však je, že na citeľné oživovanie si ešte budeme musieť pár mesiacov počkať. „Lockdown do 24. januára situáciu nezvráti. Najoptimistickejší scenár podľa mňa je, že sa život vráti do normálnych koľají najskôr niekedy v lete, ale ani to nie je vôbec isté,“ hovorí Mikloš, ktorý okrem iného v súčasnej vláde radí ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi (SaS).

Čítajte ďalej: Kríza odhalila naše slabé miesta >>

Okrem ekonomickej spúšte, ktorú za sebou nechala, kríza naplno odhalila všetky slabé stránky. Tými sú na Slovensku školstvo a zdravotníctvo. V školstve sme už aj pred pandémiou mali obrovské problémy a teraz sa to ešte zhorší. „Už sme mali aj bez pandémie obrovský problém s kvalitou školstva a pandémia to ešte zhorší. Mňa prekvapilo, s akou ľahkosťou sme zatvárali školy. Keď som sledoval vývoj v Británii, tam hovorili, že školy, to musí byť to úplne posledné, my sme ich zatvorili ako prvé,“ upozornil Mikloš.

Kríza v zdravotníctve sa podľa ekonomického analytika Martina Šustera ešte len ukáže, keď sa pandémia skončí. „Naši zdravotníci budú nesmierne unavení a nesmierne nahnevaní. To už nezachránime tým, že im donesieme bonboniéru alebo kvety a poďakujeme sa im. Právom očakávajú, že vyriešime ich problémy. Chýbajú nám stovky lekárov, tisíce sestier a to doplníme iba vtedy, ak do systému nalejeme miliardy eur,“ poznamenal Šuster.

Ak bude Slovensko v súčasnom lockdowne do marca, strata bude 1 miliarda eur, vyčíslil tento týždeň minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Podľa Mikloša pri riešení takejto krízy neexistujú riešenia bez nákladov, len zlé a horšie riešenia z hľadiska vynaložených peňazí. Vláde odporúča pridať v očkovaní. „Keby sme rýchlo zvládli zaočkovať väčšinu populácie, tak by sme ďalší lockdown nemuseli mať,“ odkázal exminister financií.

Ďalšie plošné testovanie, ktoré avizoval premiér Igor Matovič, Mikloš neschvaľuje. „Plošné testovanie tak ako bolo urobené, veľký zmysel nemalo. Nehovorím, že žiadny, ale nie taký, aký mohlo mať. Treba testovať regionálne a opakovane tam, kde je  nákaza príliš rozšírená, kde sa už nedá trasovať,“ vyjadril sa Mikloš.

Ekonómovia sa zhodujú, že do budúcna bude treba splatiť dlhy a pripraviť sa na ďalšie výzvy. „Cez túto krízu prechádzame s obrovským dlhom a bude treba, aby sa na ňu poskladali všetci. Aj keď sa vyrovnáme s touto krízou, hneď za rohom sú ďalšie – globálne otepľovanie, klimatické zmeny a to budú oveľa väčšie zmeny, než s akými sa snažíme vyrovnať teraz,“ uzavrel ekonóm Šuster.

Čítajte ďalej: Čo hovoria ďalší ekonómovia >>

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS:

„Školy sú ten najväčší problém, ktorý vidím na Slovensku. Prišli na rad až po fitnescentrách, po reštauráciách, po baroch. Kríza ukázala, že školstvo máme naozaj na háku."

Martin Šuster, predseda SEA:

„Dôchodcovia budú ešte bohatší, lebo ceny ich nehnuteľností alebo úspory na finančných trhoch idú hore. Naopak, budúce príjmy detí budú výrazne ovplyvnené v dôsledku výpadku vzdelávania."

Martin Kahanec, riaditeľ CELSI:

„Služby ako reštaurácie sa spamätajú rýchlo. Aj v normálnej ekonomike rýchlo prichádzajú a odchádzajú. To isté platí aj pre lyžiarske strediská – vleky aj hotely zostanú a len čo sa vráti dopyt a dôvera, sú späť."

Tomáš Hellebrandt, analytik UHP:

„Kríza zmenila správanie spotrebiteľov a naučila ľudí pracovať z domu. Preto sa niektoré sektory ako letecká doprava, komerčné nehnuteľnosti scvrknú. Iné – online služby, logistika - sa posilnia."