Dievčatá sa tu učia krajčírskym zručnostiam - vyšívať a šiť na stroji i ručne. Chlapci sa zas priúčajú práci s drevom, kovom a murárčine. Každý z množstva z opýtaných žiakov prejavoval nefalšované nadšenie. Najmä z praktickej výučby, chlapci hľadeli obdivne na svojich majstrov, dievčatá s k svojim majsterkám túlili, objímali ich a bez ostychu im vyjadrovali vďaku za to, že sa im venujú. 

V dvoch rôznych svetoch žije 417 žiakov Strednej odbornej školy v Trebišove. Doma v osade sa trápia s obrovskou chudobou, hlavy skláňajú v chatrčiach či rozpadnutých bytovkách, denne sa brodia v blate a odpadkoch, obkolesuje ich nevľúdne pochmúrne prostredie plné kriku a hluku. Lenže prejdú zopár krokov a ocitnú sa v zrekonštruovanej budove s moderným vybavením, v príjemnom a čistom prostredí, v teple. A ešte sa im venujú pedagógovia, ktorí sa k nim správajú ako k seberovným. No a každý deň pre nich vymýšľajú zaujímavé činnosti, aby sa ani na chvíľu nenudili. Väčšina výučby sa sústreďuje na praktické činnosti, ktoré učni využijú v bežnom živote a môžu im pomôcť uplatniť sa aj na trhu práce.

Nevidiaci Andrej dostal šancu

Prijali aj nevidiaceho Andreja Šándora (23) s vrodenou očnou vadou, ktorý je za túto príležitosť veľmi vďačný. “Nevidím nič od narodenia. Nikde ma nechceli zobrať do školy. Som rád, že tu môžem chodiť. Rád sa učím práci s drevom, riadim sa iba hmatom,”ochotne sa pustil do reči. Pedagógovia ho chvália, že má v rukách výnimočný cit a drevo dokáže vybrúsiť do hladka. Jeho spolužiaci sa zas vyžívajú v murárskych a obkladacích prácach. “Chceme si tým zarábať, aby sme si mohli kúpiť auto či zaobstarať bývanie mimo osady,”vravia Ľubomír Pulka (16) a Róbert Zajac (16).

Andrej (v strede) je od narodenia neidiaci, nikde inde ho na štúdium nechceli prijať.
Andrej (v strede) je od narodenia neidiaci, nikde inde ho na štúdium nechceli prijať.
Zdroj: Ingrid Timková

Anežka Baloghová (31) má už tri školopovinné deti. Ráno chystá do školy nielen ich, ale aj seba. Pri nedávnom odovzdávaní vysvedčení sa s deťmi navzájom kontrolovali, kto ho má lepšie: “Ja som vyhrala, deti ma pochválili.” Snom Evy Demeterovej (24) je naučiť sa ušiť svadobné šaty. Čaká bábätko, no je rozhodnutá do školy chodiť aj po pôrode: “Máme k dispozícii detský kútik, takže s tým nebude žiaden problém.” Terézia Pulková (17) si pochvaľuje, že škola je hneď za osadou a nevznikajú im náklady na cestovné, veď často im nezostáva ani na chlieb.

Krajčírom chce byť aj Stanislav Kulik (23) je jedným z mála chlapov medzi budúcimi krajčírkami. “Baví ma to, chcel by som sa naučiť ušiť si pre seba oblečenie,”prejavuje naozajstnú radosť a jeho majsterka ho chváli, že vie pekne vyšívať. “Už viem retiazkový aj krížikový steh,” chváli sa Stano. 

Kým väčšina sa do školy prihlásila z dôvodu, aby sa naučili zručnostiam, hanblivý ale skromný Oliver (26) sa chce naučiť spisovný jazyk. “Chcem vedieť dobre čítať a rozprávať,” vraví so sklonenou hlavou. Jeho majster Gabriel Gánóczi (56) na neho prezrádza, že je veľmi snaživý, nevynechá ani hodinu a dokonca si našiel učiteľku na doučovanie slovenčiny. Gánóczi sa snaží pre svojich učňov vždy vymyslieť nejaký zaujímavý výrobok, ktorý spolu vyrábajú. V čase našej návštevy to bol svietniť z vrbových konárikov: “Ukážem im celý postup od zberu vrby, narezania prútov, čistenia kôry, spájania klinčekami až po finalizáciu.”

Evka Makulová (20) chodí do školy aj s dcérou Jarkou (2): “Páči sa mi tu všetko.”
Evka Makulová (20) chodí do školy aj s dcérou Jarkou (2): “Páči sa mi tu všetko.”
Zdroj: Ingrid Timková

 

Spokojní so školou sú aj rodičia. Najmä Valentína Horváthová (56): “Môj syn prestal vo svojich 24 rokoch fetovať, lebo tak sa mu v škole páči. Dokonca si už aj našiel priateľku, som veľmi rada.” Deziderovi Šándorovi (45) učňovku navštevuje dcéra aj syn: “Je to veľkým prínosom pre naše deti. Dcéra si už doma niečo ušila, naučila sa lepšie hospodáriť s peniazmi. Môj syn nevedel rozoznať lepidlo od cementu, foršňu od dosky. Stavebná výroba je taká zručnosť, ktorá je dnes žiadaná a má tak väčšiu šancu nájsť si prácu.”

Riaditeľka zariadenia Petra Kováčová vysvetľuje, že školu presťahovali z Malčíc po výsledkoch prieskumu a veľkého záujmu o štúdium žiakov z Trebišova: “Zriadili sme odbory výroba konfekcie a stavebná výroba.”Snažia sa svojich zverencov pripraviť najmä na to, aby získali manuálne zručnosti a tomu podriadili vyučovací plán: “Raz do týždňa majú aj teoretickú prípravu. Zistili, že k svojmu životu potrebujú aj slovenčinu, matematiku i odborné teoretické predmety.” Po ukončení dvojročného učebného odboru končia osvedčením o zaučení. Šikovnejším škola umožní po dokončení základného vzdelania pokračovať v učebnom štúdiu, ktoré sa končí výučným listom