Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, žije a pracuje v Prešovskom kraji. Ako novinárka pôsobí od roku 2004. Za svoju novinársku tvorbu získala medzinárodnú cenu za sériu reportáží o leteckej havárií slovenských vojakov pri obci Hejce, bola nominovaná na Novinársku cenu. Vyštudovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa mapovaniu aktuálneho spoločenského diania, ale aj regionálnej politike, krimi či občianskym problémom. Je vydatá, má dvoch dospelých synov.

Ingrid Timková

Od vraždy vašej dcéry a nádejného zaťa uplynul mesiac. Ako vnímate tragédiu dnes?

Stále čakám, že mladí prídu, že zavolajú. Keď vojde k nám do dvora nejaké auto, pozerám, či to nie je Martina. Rozprávam sa v duchu s nimi. Predstavujem si, ako k nim prišiel vrah, čo im urobil, ako musel dcérku držať za vlasy. Potom už len počúvam pieseň Sarajevo, na ktorú mali mladí tancovať na svadbe. A to hneď plačem, predstavujem si ich, ako tancujú.

Od nešťastia ste výrazne schudli, zrejme ste sa odvtedy ani poriadne nevyspali.

Trošku som si už pospala, ale stále je to slabé. Už som sa aj najedla. Predstavujem si, ako ich zastrelili. Premieta sa mi to ako v kriminálke, lebo tie dosť pozerám. Predstavujem si, čo im vrah povedal. Uvažovala som, prečo Martine držali zbraň zospodu. Jedna známa prišla s myšlienkou, že Janka zastrelili ako prvého, lebo bol chlap a bránil by seba aj Martinku. Mojej dcéry sa určite na niečo vypytovali. Niečo o Jankovi, kde má aké veci a podobne. Prečo by ju inak neodstrelil vrah od dverí ako Janka, keď bol taký dobrý strelec?

Ako ste sa prvý raz dozvedeli o vražde?

Naposledy som s Martinkou hovorila v stredu, potom mi mali mladí volať vo štvrtok večer, ale už nedvíhali. Mali ísť cez víkend na predmanželskú náuku, nechceli sme ich príliš vyrušovať, aby nemali pocit, že ich neustále burcujeme. Od piatku už mali nedostupné telefóny. V nedeľu ráno mi zavolala Jánova mama, dohodli sme sa, že im ešte budeme skúšať volať. Večer mi volala, že ona to už vzdáva, ja som mala už tiež zlý pocit. Vtedy som zalarmovala políciu.

Policajti nám vôbec nedali nič vedieť. Len mi volali, že ako mladí vyzerali, kedy sa narodili a chceli čísla ich telefónov. A keď som ich pýtala, prečo to chcú vedieť, tak povedali, že len tak pre informáciu, pre určenie totožnosti. Mne ani vtedy nenapadlo, že sa niečo mohlo stať.

Keď ste si uvedomili celú tú hrôzu, čo ste urobili?

Zavolala som neteri, ktorá býva neďaleko, aby tam išla. Ešte videla ležať Janka prikrytého na schodoch, ešte to nebolo opáskované. Ona volala môjmu synovi Lukášovi a on prišiel po mňa. Hneď sme vyrazili do Mače, ja tak, ako som bola, len v teplákoch.

Nepustili ma dnu, že zničím dôkazy. Hádala som sa s nimi, že chcem ísť len ku dverám, aby som bola blízko pri nich, nechcela som ísť úplne dnu. Ani to mi nedovolili. Hlavne, že tam boli takí, ktorí tam nemali čo robiť - ako ten policajt Krajmer. Teraz môže prísť už aj Interpol, aj tak nič nenájdu.

Zrejme najhoršie chvíle ste prežívali, keď ste videli dcérku v márnici.

Bol to hrozný pocit. Bola som v strašnom stave. Keď som ju uvidela, trošku sa mi uľavilo. Mohla som ju postískať, byť chvíľu pri nej. Mala som na rukách jej krv, tiekla jej z nosa alebo z ucha. Ale videla som ju a objala, takže sa mi trošku uľavilo. Chcela som sa jej dotknúť, bolo mi jedno, ako vyzerá.

Ako si vysvetľujete, že sa vrah k mladým dostal nepozorovane?

Cez deň sa nezamykali. Vtedy tam musel niekto vniknúť.

Objavujú sa rôzne verzie vraždy, teraz sa hovorí o prerobenej plynovej pištoli.

O plynovej pištoli neviem nič. Len to, čo bolo v médiách. Mne nikto nič také nepovedal. Ja viem len to, ako boli zastrelení. Teda Martine smeroval náboj zospodu smerom hore a že Janko mal dve rany v srdci. To som sa dozvedela až minulý týždeň v piatok. Nikto nepovažoval za potrebné nám to oznámiť. Vždy hovorili, že obaja dostali po jednej rane. Je to hnus!

Podľa dlhoročného vyšetrovateľa mladých zrejme sledovali.

Áno, mám taký pocit. Oni o tom nerozprávali, lebo rozmýšľali, že k ničomu nemôže dôjsť. Ale ja mám pár indícií, hoci nemôžem o tom rozprávať... Toto už dlhodobo pripravovali. Dozvedeli sa, že Janko chystá články, musel byť nejaký únik informácií, niekto vyzradil na neho, aj keď on posielal šifrované správy. Čakali na príležitosť, aby boli obaja doma. Veď mali možnosť ho odstrániť, keď bola Martina dva mesiace na východe kvôli výskumu, odchádzala odtiaľto koncom januára.

Na východ mali prísť aj niekedy v čase vraždy, nie?

Mali prísť v pondelok, teda deň po tom, ako ich našli zavraždených. Ale neprišli kvôli predsvadobnej náuke, ktorú mali v Bratislave, aj preto, lebo Janko musel finišovať na tom poslednom článku. Tak som vravela Martine, nech príde aspoň ona. Ale nechcela, že aj tak sa nedá robiť na vykopávkach kvôli počasiu a svoju robotu na počítači si môže robiť aj vo Veľkej Mači a popritom bude Jankovi variť upratovať a robiť mu spoločnosť. Dohodli sme sa teda, že prídu v pondelok. Janko mal potom ísť na dva dni preč, lebo potreboval niečo riešiť na východe v súvislosti s článkom.

V októbri sme oslavovali Jankove promócie, skončil doktorandské štúdium. Keď sa uvoľnila atmosféra, Janka sa so slzami v očiach priznal, že sa mu vyhrážajú, že bol na polícii a nikto to nerieši. Ale strach nemali. Keď som ich prosila, aby na seba dávali pozor, tak ma zahriakli, že vyrábam hororové scenáre a vidím to čierne. Janko mi povedal: Teta, maximálne mi hrozí trestné oznámenie a to sa dá vždy uhrať. A Martinka nato: Mami, nie sme v Amerike, nič nám nehrozí. Nič sa nestane. Pozeraj menej kriminálok a budeš kľudnejšia.

Áno, myslím si to. Aj mňa, aj ich. A mám pocit, že aj teraz ma odpočúvajú. Mám ozvenu v telefóne, rapká mi v ňom. Vtedy som si to neuvedomovala, brala som to ako normálne. No spomínam si, že mi vraveli, aby som do telefónu niektoré veci nerozprávala, lebo ich zrejme odpočúvajú.

Myslíte si, že vinníka nájdu a potrestajú?

Chcela by som dúfať, že vinníkov nájdu. Ale ani ten medzinárodný tím asi nič nezmôže. Ale ja si myslím, že božie mlyny melú pomaly, ale isto. Moja mama vravela, že pán Boh nepríde s palicou na druhý deň, ale keď to najmenej budeš čakať. Tak ja len dúfam, že ten, ktorý to urobil, bude za to pykať.

Preto ste sa rozhodli dať súhlas na prípadnú exhumáciu?

Som ochotná dať dcérkino telo exhumovať, aby pravda vyšlo najavo. Lebo sú viaceré pochybnosti o čase smrti. Urobili sa veľké chyby. Potom zavolám farára, aby ju znova pochoval v súkromí. Som ochotná to urobiť, lebo chcem poznať pravdu. Kto to urobil a kto si vraha najal. Pre to som ochotná urobiť hocičo. Ja viem, že to ide od vlády.

Čo sa vo vás odohrávalo, keď ste videli milión eur na stole ako odmenu za informácie o vražde a pri nich stáli Fico, Kaliňák a Gašpar?

To bolo také hnusné! Ľudia nemajú peniaze a oni tam vycapia milión. Mohli ich radšej použiť na ich ochranu.

Počas našich predchádzajúcich rozhovorov ste vraveli, že musí odstúpiť Fico aj Kaliňák. Podarilo sa to. Čo vy na to?

Odstúpenie Fica a Kaliňáka je málo. Zase ich nahradili nominanti Smeru - teda tí, proti ktorým Janko písal. Stále majú chobotnicu vo vláde. Tu treba nové voľby, nech sa ľudia rozhodnú, koho tam chcú mať.

Na deti určite nikdy nezabudnete. Spomínate aj na chvíle, kedy sa mladí zoznámili?

Určite. Spoznali sa na univerzite v Nitre počas študentských čias. Boli spolu päť rokov, plánovali svadbu. Prisahať vernosť si mali 5. mája. Najprv po sebe v prvom ročníku pokukovali, spočiatku spolu chodievali iba na pivko. Po skončení školy bývali v podnájme v Bratislave, potom bývali v Nitre a vlani v lete sa nasťahovali do domčeka, ktorý si kúpili vo Veľkej Mači. Veľmi sa z neho tešili.

Bola mojou oporou, jedno výborné dievča, počítala som s tým, že sa o mňa v starobe postará. Mala iba 15 rokov, keď zomrel jej otec.

Prečo si vybrala ťažké štúdium archeológie?

To bol jej sen odmalička. Chcela byť policajtkou alebo archeologička. To prvé jej nevyšlo. Mala na strednej super prospech, samé jednotky a spravila aj skúšky na policajnú akadémiu, ale neprijali ju pre nedostatok miesta. Ako vyšlo najavo, prijali aj záujemcov s oveľa horším prospechom. Tak sa dala na archeológiu. Mala tú robotu veľmi rada, bola vždy šikovná. Ona už v prvom ročníku základnej školy v októbri čítala koniec šlabikára.

Nádejného zaťa Janka ste vnímali ako?

Bola som na neho pyšná. Martina sa ma pýtala, že či som rada, že budem mať takého šikovného zaťa - novinára. Bola som! Do druhej-do tretej v noci študoval materiály na internete. Ja som ho vnímala nie ako zaťa, ale ako syna. Máme doma malé hospodárstvo. Vždy keď prišiel, okamžite sa prezliekol a pýtal sa, čo treba robiť, s čím mi má pomôcť. Keď dokončil, čo bolo treba, prišiel sa opýtať, ako by mi ešte mohol pomôcť. Keď som niekoho poprosila, aby išiel niečo urobiť, Janko bol prvý, kto sa zdvihol a povedal - nechajte, teta, ja to urobím - a spravil, čo bolo treba. Vravel som mu: Janko, nechaj tak, máš toho dosť. Vždy ma odbil: Nebudem tu len tak vysedávať, pomôžem vám. Janka rodičia super vychovali, zaslúžili by si zlatú medailu. To nebol zať, ale syn!

Janko bol zlatý a jedinečný aj vo vzťahu k Martinke. Oslovoval ju mojko, zlatíčko, Martinka. Keď som ju oslovila Martina, opravil ma, aká je ona Martina, ona je Martinka - Maťka. Mal ju veľmi rád. Ľúbili sa, taká láska, ako bola medzi nimi, je u málo párov.

Objavili sa špekulácie, či nebola Martina tehotná...

Máme pitevnú správu, bábätko nečakali. Martina mi vravela, že na vnúčatko si musím počkať dva-tri roky. Ja som im na to povedala, že budem čakať až do chvíle, kým nebude môcť mať deti, alebo kým nebudú tlačiť na vozíku mňa.

Namiesto svadby ste im však museli vystrojiť pohreb.

Je to strašné. Veľa vecí sme už mali nakúpených. Vždy, keď niečo bolo zlacnené, sme prikúpili. Mala som málo peňazí, zobrala som si na svadbu úver, teraz som ho bola zrušiť.

Najhoršie bolo počúvať vyznanie Janka pre Martinu, ktoré malo odznieť na svadbe, ale čítal ho na pohrebe jeho otec...

Pripravil ho deň pred vraždou! Mal ho čítať jeho brat Jojo. Janko sa ho pýtal na tú časť, kde hovorí, len ma za to “Mártin” nezabi. Lebo keď prišli domov a Martina ma nahnevala, tak som jej zo srandy vravela, že ja ťa “Mártin” zabijem! A on sa smial, že ona je Maťka a ja som mu so smiechom vravela, že pre mňa je Mártin.

Ako reagujú vaši príbuzní a známi na to, čo sa teraz deje?

Odrádzajú ma, aby som sa takto neangažovala. Boja sa. Myslia si, že bude lepšie, keď budem ticho, ale mne to nedá. Aj včera tu bola jedna pani. Vravela, že s tým mám prestať, dať peniaze na omšu a modliť sa za Martinku. Budem sa modliť, dám aj príspevok na omšu. Ale neprestanem sa angažovať, lebo mne to nedá. Vrah musí pykať. Vravia, že mu mám odpustiť. Ale ako, keď mi zastrelil dieťa? Nie, aj keď sa ocitnem v pekle. Ozývajú sa mi iní ľudia, že smrť ich mladých je nevyšetrená. Dokedy tu budú takéto nevyšetrené prípady? Treba dať tomu stopku.

Ešte čítate komentáre na vašu adresu pod článkami o vašich deťoch?

Áno, ale už nereagujem. Ani neviem, čo si mám pomyslieť o bezcitných ľuďoch, ktorí kritizujú môj výzor. No tak ja teraz nepôjdem do kozmetického salónu.

Ako vnímate celú kauzu dnes, po mesiaci od tragédie?

Je to ťažké, nedá sa s tým do konca života vyrovnať. Keby vraha našli, tak by som mala aspoň malé uspokojenie. Vzhľadom na ostatných, že by už nikto nikdy neublížil novinárom, aby sa nebáli. Tak, ako sa nebál Janko. Lebo sa mi ozvali ľudia, ktorí mali nejaké problémy, že sa obracali na novinárov a tí sa báli v ich veciach angažovať. Obrátili sa na Janka a on im sľúbil pomoc, hoci iní sa báli. Dokedy sa ľudia budú báť?

Stále vidím vraha nad svojou dcérou: Hovorí mesiac po brutálnej poprave Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej jej mama Zlatica

Ingrid Timková

Autor článku

Ingrid Timková

Plus TV

Analýzy v riadku: Europoslanci za stranu Smer nepodporili zloženie novej Európskej komisie

Kvetinárka Kristína Schuppik radí, ako si vyzdobiť domov trendovo a ekologicky

IQOS oslavuje 10 rokov s výnimočnou novinkou! Predstavili novú produktovú líniu.