Dobrý deň, volám sa Pavla Holcová, som novinárka z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku a hoci by som veľmi chcela, dnes s vami nemôžem byť. Posledné dni fungujem len v obmedzenom režime, a to nielen kvôli mojej bezpečnosti. Cítim sa paralyzovaná, akoby na mňa a moje myšlienky prišli štyridsaťstupňové mrazy.

Jána Kuciaka som poznala päť rokov. A tie roky boli intenzívne, pretože sme riešili množstvo komplikovaných, absurdných i nikam nevedúcich káuz. Na poslednej sme pracovali 18 mesiacov, čo si asi máloktorý novinár dokáže predstaviť. Posledného pol roka sme hovorili i niekoľkokrát denne, pretože sme obaja cítili, že už chýba len málo a bude to hotové.

Sviečky a kvety na počesť zavražždeného investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny.
Sviečky a kvety na počesť zavražždeného investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny.
Jakub Kotian

Nedokončenú kauzu, ktorú o polnoci 27. februára zverejnili slovenské médiá, sme chceli o pár týždňov dokončiť a vydať. Považovali sme za dôležité, aby sa, pokiaľ je to možné, opierala len o fakty a bola napísaná triezvo, bez bombastických výkrikov a škandálnych odhalení. Pretože holá pravda v tomto príbehu je už dosť škandalózna.

Ja, samozrejme, neviem a ani nechcem špekulovať, či Jankova brutálna smrť nejakým spôsobom súvisela s naším spoločným článkom. Prácu rada prenechám polícii. To, čo som pochopila, je, aké dôležité je spolupracovať a zverejňovať zistené. To, čo viem, je však fakt, že príbeh ani myšlienku nezabiješ. Aj keby si nesmierne veľmi chcel.

Prečítajte si tiež: