Vodička Marta Lileková v osudný deň prešla od nástupu do služby až po tragický okamih celú trať od železničnej stanice na námestie Maratóna mieru raz. Keď o 6,55 h vyrazila zo stanice druhýkrát, vagóny sa veľmi skoro plnili cestujúcimi. Pri lekárskej fakulte na Terase ich bolo už zhruba 200. Odtiaľ sa súprava dvojičiek  spúšťala prudkým svahom k amfiteátru.

Bez zastavenia

Električka znenazdajky začala naberať obrovskú rýchlosť (podľa informácií Verejnej bezpečnosti to malo byť údajne 77,5 - 85,9 km/h - poznámka redakcie), stala sa neovládateľnou. Ľudia kričali na Martu, aby zastavila, ale tá len bezmocne stláčala brzdový pedál a vypínače v kabíne. Keď električka minula nasledujúcu zastávku bez toho, aby zastavila, vodička síce skríkla, aby niekto zatiahol ručnú brzdu, bolo však už neskoro.

Fotografovi Róbertovi Berenhautovi súdruhovia zakázali fotografovať, napriek tomu stihol vyhotoviť niekoľko záberov.
Fotografovi Róbertovi Berenhautovi súdruhovia zakázali fotografovať, napriek tomu stihol vyhotoviť niekoľko záberov.
Zdroj: Róbert Berenhaut

Pád a šmyk

Pri jazde do miernej pravotočivej zákruty sa prvý vozeň č. 229 prevrátil na ľavý bok a šmýkal sa po ceste niekoľko desiatok metrov, zastavili ho až stromy. Zadný vozeň č. 298 sa po prevrátení prvého tiež vykoľajil a následne prevrátil. Našťastie pre cestujúcich, ostal ležať na mieste. Pravidelná ranná cesta do školy a práce bola pre deväť ľudí ich posledná. Svedkovia, ktorí pribehli ako prví na miesto aj po 40 – tich rokoch majú túto hrôzu pred očami.

PRÍBEH: Košická električka smrti

Celoživotná trauma

Lekárka Andrea, ktorá bývala vtedy na Braniskovej ulici, v čase nehody sedela v aute a čakala na manžela. „Všimla som si električku, ktorá minula našu zastávku rýchlosťou, akú som nikdy predtým nevidela. Odrazu sa ozvala ohlušujúca rana a následne hrozivé škrípanie plechov. Vybehla som z auta, v prvom momente som aj zabudla, že mám pri sebe malého syna. Keď som zbadala tú spúšť a počula krik a stonanie zranených, rozplakala som sa. Zverila som dieťa manželovi a utekala na miesto tragédie,“ hovorí roztrasene. Dodáva, že tragédia ju poznačila na celý život. Zhruba po dvoch rokoch  sa museli presťahovať. Výhľad z okna sme mali v smere na ulicu Československej armády, čiže obraz neskutočnej hrôzy som mala denne pred očami. Objavili sa u mňa poruchy spánku a začala som mať psychické problémy,“ spomína pani Andrea.

V druhom vagóne smrtiacej električky sa viezol aj Štefan Margita.
V druhom vagóne smrtiacej električky sa viezol aj Štefan Margita.
Zdroj: archív Š.M.

Štefana Margitu šťastie neopustilo

V druhom vagóne smrtiacej električky sa viezol v osudné ráno aj operný spevák Štefan Margita. „Bol to veľmi silný a nepríjemný zážitok, preto je nemožné naň zabudnúť. Dopadol som v podstate bez zranení, ale nedá mi nemyslieť na ťažko zranených a tých, ktorí prišli o život. Mal som obrovské šťastie,“ uviedol pre Plus JEDEN DEŇ Margita. Ďakuje zhode šťastných náhod v danom momente, že to pre neho dopadlo tak, ako dopadlo. „Žiaľ, nie všetci spolucestujúci mali to šťastie, aj preto na Dušičky keď zapaľujem sviečky predovšetkým svojim blízkym, mysľou mi v ten deň prebehne aj spomienka na obete, ktoré hrozivú nehodu električky neprežili,“uviedol svetoznámy operný spevák.

Obetiam odhalia pamätník

(Ne)vinná vodička

Aká bola skutočná príčina havárie sa dnes už nikto nedozvie, keďže správa z vyšetrovania bola v roku 1989 skartovaná. V uznesení odboru vyšetrovania Verejnej bezpečnosti z 27. 12. 1978 je okrem iného uvedené, že po skúške bŕzd (ktoré vraj mali byť účinné – poznámka redakcie) bolo dokázané, že pri správnom spôsobe brzdenia sa vykoľajeniu električky dalo zabrániť. Verdikt preto znel: "Vinná je vodička električky Marta Lileková." Kolegovia a blízki nešťastnej Marty (†26), ktorá zomrela niekoľko hodín po nehode neveria záverom vyšetrovania. „Súdruhovia potrebovali zvaliť na niekoho vinu a zodpovednosť za smrť toľkých ľudí, tak to urobili. Martuška sa už brániť nemôže,“ povedal  jej spolužiak z obce Tichý Potok odkiaľ nešťastná žena pochádzala.

Nariadenie DP prišlo neskoro

Hneď po tragickej nehode vydalo vedenie dopravného podniku nariadenie, že každý vodič pred zjazdom z Terasy k amfiteátru musí vozidlo zastaviť, aby si overil funkčnosť bŕzd. Tento príkaz platí až doteraz a mnohým Košičanom  aj po rokoch pripomína tragickú udalosť z októbra 1978.

Obyvatelia Košíc sa dočkali: Električky jazdia, ľudia hromžia

Názory Košičanov


Anna (75): „Na udalosť si vždy spomeniem, keďže bývame neďaleko. Išla som práve vtedy do práce a videla som tu hrôzu na vlastné oči. Ani sa to nedá slovami opísať čo som vtedy cítila." Jej manžel František (76) tesne pred nehodou absolvoval rovnakú trasu, ale inou električkou. „Mal som neskutočné šťastie. V smrtiacej električke zomreli moji známi, ktorí robili v železiarňach.“ Manželia poznamenali, že k výsledkom vyšetrovania sa nebudú vyjadrovať. „Iné však boli oficiálne výsledky ako to, čo sa rozprávalo medzi Košičanmi!"

Jolka (68):„Prišla som sa v ten deň pozrieť na miesto tragédie a myslela som nielen na obete, ale najmä na ich rodičov, ktorí v jedinom momente prišli o svojich blízkych. Vždy keď si na to spomeniem, je mi veľmi ľúto čo sa stalo.“

František ( 73):„Môžem len povedať , že to bola obrovská tragédia. Osobne som na mieste nebol, ale už len z toho čo som počul mi behali zimomriavky po tele.“

 

Obete tragédie

Jana Šestáková (†14), študentka, Košice

Milan Žadanský (†14), študent, Košice

Galina Feciskaninová  (†17), študentka, Bardejov

Mária Harčariková (†17), študentka, Hatalov

Marta Lileková (†26), pracujúca (vodička električky), Tichý Potok

Igor Kolárik (†36), pracujúci, Košice

Eva Lešková (†48), pracujúca, Košice

Alexander Hric (†74), dôchodca, Košice

Anna Garanská (†79), dôchodkyňa, Košice

 

Pamätník obetiam


Na Festivalovom námestí, v parčíku odhalili 30. októbra 2008 symbolický pamätník obetiam jednej z najväčších tragédií v dejinách Košíc. Jeho autorom je Zbigniew Nišponský-Gut. Pamätník je vyhotovený z keramiky. Predstavuje zvlnenú rovinu, naklonenú pod uhlom 35 stupňov, znázorňujúcu miesto nešťastia, je tam veža Starej radnice, čas havárie 7,20 h. Svah rozdeľujú koľaje. Ľavá znázorňuje cestu do života, pravá, roztrhnutá, cestu do večnosti. Číslice šesť a deväť  označujú číslo električky a počet obetí.

Mohlo by vás zaujímať: