Bolo to v časoch začínajúcej plynofikácie. Písal sa 5. október 1973 a Peter Liška sa s manželkou Darinou (73) chystali presťahovať do svojho nového bytu na vtedajšej Gottwaldovej ulici, terajšej ulici 17. novembra, oproti univerzite. Chýbalo im však ešte zopár detailov, jedným z nich bolo zapojenie automatickej práčky. Privolal kamaráta vodoinštalatéra, nech sa na to pozrie, ako by sa to dalo urobiť. Vodovodné potrubie bolo vedené v stene medzi kuchyňou a kúpelňou. Plyn bol privedený iba ku sporáku úplne inou stranou bytu. “Otvoril dvierka vedúce do šachty zakrývajúcej rúry. Chcel si na to posvietiť, škrtol zápalkou a zaznela ohlušujúca rana a ohnivá guľa. Mňa tlaková vlna odhodila do vane, jeho na zem, priečka sa rozsypala a nohy mu privalili tehly a začalo horieť,” opisuje P. Liška. Kým on sa rýchlo pozbieral, jeho kamarát zostal omračený: “Mal oblečenú dederonovú košeľu a sako. Okrem goliera látky okolo gombíkov na ňom nezostalo nič. Obhorelo mu obočie aj vlasy. Rýchlo som ho vyniesol a na trabante odviezol do nemocnice. Keď som sa odtiaľ vrátil k bytovke, už ma čakali policajti a odviedli k nim na výsluch.” Tam od neho chceli priznanie k tomu, aké výbušniny mal doma uskladnené. Nikto si totiž nedokázal vysvetliť, ako by tam mohol vybuchnúť plyn, keď tadiaľ jeho potrubie neviedlo. 

Záhada unikajúceho plynu. Ako ju vyriešili?