Domy a chatrče osadníkov sú nalepené na celom kopci nad cestou. Po výdatných lejakoch voda zmýva tony odpadkov, hliny a blata do rieky Hornád a následne končia vo vodnej nádrži Ružín.

Richnavskí Rómovia o tom, že by odpadky nakopili oni nechcú ani počuť. Dozvedeli sme sa, že to obyvatelia dedín, ktoré sú vyššie po toku Hornádu znečisťujú rieku, nie oni. Na argument, že predsa na kopci bývajú len sami, nereagovali.

Zrejme niektorý z osadníkov, ktorému sa nepozdával náš záujem privolal starostu obce Ivana Dunku. „Kto vás tu pozval?“ oboril sa na nás. Povedali sme, že&nbsp; sami sme sa pozvali. „Budete tu všetko fotografovať, „kamerovať“ a potom to uvidí celé Slovensko. Choďte preč odtiaľ, lebo zavolám žandárov,“ drukoval svojmu šéfovi jeho zástupca. Keď sme sa ohradili, že predsa stojíme na ceste, ktorá nie je ich súkromný majetok, agresívne vykročil smerom k nám. Napokon si to rozmyslel, otočil sa a hundrajúc popod nos, odišiel.

Osadník František Tulej opatrne priznal, že na vine sú samotní Rómovia, ktorí bývajú hore na kopci. „Nemajú kontajnery a nechce sa im schádzať tam, kde sú, preto hádžu odpadky do potoka, ktorý sa upchá a voda sa rozlieva kde-kade po osade,“ priložiť ruku k upratovaniu sa nechystá. „Nech rozhodne starosta čo ďalej,“ povedal.

Elemír Gabčo, ktorý postával opodiaľ spomenul, že záplavy z búrok tu majú každý rok. „Nie je to nijaká novinka, už sme si na to zvykli. Ja osobne by som bol najradšej, keby sa to tu vyčistilo, aby sa odpadky po toku Hornádu nedostali do Ružína. Najviac by ma však potešilo, keby som sa mohol presťahovať z osady do domu v dedine. Žije nás tu na kopci okolo 5-tisíc a stále prichádzajú ďalší. Domy sú nalepené jeden na druhý. Po silných lejakoch sa spod nich vyplavuje hlina. Je len otázkou času, kedy sa začnú rúcať. Neskončí sa to dobre,“ o svojpomocnom odprataní odpadkov nehovoril.

Pohľad na potok ktorého koryto lemujú haldy odpadkov je odpudzujúci a šíri sa z neho neuveriteľný zápach. Nikto z miestnych napriek opadnutej vode však tok nečistil. Pri ceste sme zastihli dvojicu mužov, ktorá nakladala nánosy špiny z cesty do kontajnerov. Na dolnej časti potoka pracovala skupina nezamestnaných. Vyjadrenie odmietli. Najpravdepodobnejšie preto, že sa obávali reakcie starostu Ivana Dunku, ktorý stál obďaleč a pozoroval, či sa s nami niektorý z Rómov nerozpráva.

Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) o probléme znečisťovania priplavovaným odpadom vie. „Z veľkej časti ho tvorí komunálny odpad z nepovolených skládok vznikajúcich v blízkosti riek Hornád a Hnilec, na ktorých sútoku sa vodná nádrž Ružín nachádza. Je to dôsledok nízkeho ekologického povedomie obyvateľov obcí v povodí &nbsp;nad vodnou nádržou,“ povedal hovorca SVP Marián Bocák. Spresnil, že každoročne vyberajú z&nbsp;hladiny tony odpadu aj za pomoci norných stien inštalovaných na rieke Hornád.

V rokoch 2013-2015 bol s podporou MŽP SR a Environmentálneho fondu realizovaný pilotný projekt. Náklady prestavovali približne 560 tis. €, z toho Environmentálny Fond podporil projekt sumou 253 tis. €. V rámci pilotného projektu bolo celkom vyzbieraných a zlikvidovaných viac ako 3000 ton odpadu.

Ročné náklady potrebné pre trvalú udržateľnosť výsledkov pilotného projektu a zabezpečenie čistej hladiny v nádrži sú vo výške zhruba 50 - 90 tis. €. Ide o permanentné zachytávanie odpadu, jeho pravidelné vyberanie, odvoz a likvidáciu. Náklady na činnosti súvisiace s čistením hladiny v roku 2018 dosiahnu takmer 80 tis.€.

Ekologická katastrofa na východe: Potokom sa valia tony odpadkov!

Plus TV

Karty na stôl s Kamilom Šaškom: Lekárom plním všetky požiadavky. V otázke platov ale NEUSTÚPIM

Ako vzniká Malé Slovensko v Gruzínsku a prečo sa do krajiny oplatí investovať

Hana Rapantová: Televízna diva, minulosti aj súčasnosti