V čase tragédie boli obaja v byte na 8. poschodí. „Bol to moment. Najprv sme cítili tlakovú vlnu, potom prišla ohlušujúca rana. Tušila som, že to vybuchol plyn, keďže pri našom bloku menili chlapi elektrické káble a dosť bolo cítiť zápach plynu. Neskôr sme sa dozvedeli, že robotníci mali pri razení výkopu poškodiť potrubie. No, namiesto toho, aby odstavili plyn, tak vyčkávali. A tu je výsledok," hovorí zjavne rozrušená Bibiana (43). 

Poškodené potrubie?

Jeden zo susedov sa domnieva, že v uzavretom priestore niektorého z bytov alebo v hornej časti chodby sa nahromadil plyn a možno  zazvonenie alebo zasvietenie svetla spôsobilo iskru a došlo k výbuchu. „Ja som v prvom momente začala hľadať otca. Tak, ako sme boli oblečení, sme utekali k dverám a tam... Zistila som, že vonku je namiesto schodov jedna veľká diera a hore tiež, bolo vidieť oblohu. Vrátili sme sa do bytu. V prvom momente som ani nepociťovala strach, ako keby mi otupeli zmysly. Lenže po pár minutách sa v byte nedalo dýchať, vtedy som ako keby precitla,"rozpráva nešťastná žena.

Hasiči zasahujú pri požiari bytového domu 6. decembra 2019 v Prešove, kde došlo k výbuchu plynu.
Hasiči zasahujú pri požiari bytového domu 6. decembra 2019 v Prešove, kde došlo k výbuchu plynu.
Zdroj: TASR

Viac fotografií TU

Pomoc v pravý čas

Bibiana s otcom vyšli k susedom na balkón a tam v treskúcej zime, ľahko oblečení, čakali na pomoc. „Zrazu sme zbadali hasičov s plošinou. Kázali nám, aby sme sa spustili vakom. Mala som obuté papuče , ale „cestou“ som ich stratila. Jeden pán mi neskôr dal kroksy. Najviac ma trápilo, že som nestihla zobrať lieky otcovi, keďže má problém s tlakom. Keď som už konečne stála pod naším panelákom a pozerala sa na tú skazu, myslela som len na to, aby sa podarilo zachrániť všetkých susedov. Neskôr nás pritúlili  v internáte SOŠ technickej na Volgogradskej, ale je možné, že sa nám ozve niekto z príbuzných a zoberie nás k sebe,“nádejá sa pani Bibiana.

 

Smútok za susedmi

Neskôr sa dozvedela, že otca hospitalizovali v Sabinove, keďže mal tržnú ranu na hlave a v prešovskej nemocnici už nebolo miesto. „My sme mali v tom nešťastí obrovské šťastie, že sme prežili, a neboli sme vážne zranení. Nie každému však bolo dopriate. Ako som sa neskôr dozvedela, sused z 11. poschodia už v byte nemohol dýchať a keďže bol odrezaný od pomoci, mal údajne vyskočiť z bytu. Je to strašné, bol to mladý človek. Myslím na všetkých," uzavrela smutne.

Ján (74) s dcérou Bibianou (43) ostali bez strechy nad hlavou.
Ján (74) s dcérou Bibianou (43) ostali bez strechy nad hlavou.
Zdroj: Daniela Pirschelová

 Šťastné stretnutie

Bibiana sa napokon so svojim oteckom Jánom (74) stretla. Obidvoch sme zastihli v ZŠ na Prostejovskej, kde sídli krízový štáb a funguje centrum, v ktorom pomáhajú výbuchom postihnutým ľuďom. Porozprával nám ako si spomína na tragické okamihy. „Kričal som na chlapov, aby vypli plyn, pretože ten zápach bol neznesiteľný, vraveli, že to bude v poriadku, o tri minúty, došlo k výbuchu. Popadal na mňa nábytok, ktorý mi zranil hlavu. Skončil som kvôli tomu v nemocnici. To sa zahojí, ale rana v srdci, kvôli strate susedov ostane už navždy. Býval som tu 47 rokov, boli sme naozaj ako jedna veľká rodina,“ hovorí Ján. "Postarali sa o nás príbuzní, bývam s dcérou u brata v rodinnom dome, vysvetľuje.

Najkrajšie miesto

Poznamenal, že v pondelok podľa inštrukcií pôjdu s dcérou vybavovať rodný list, občiansky preukaz, tiež odhlášky elektriny, plynu a vody. Priznal, že by bol najradšej, keby zrekonštruovali poškodenú bytovku alebo postavili novú. „Také sídlisko, ako je to naše nenájdete nikde. Akurát sa bojím, či mi nebude znieť v ušiach krik ľudí z horných poschodí, ktorým sa nedalo pomôcť. Strašná bola najmä tá bezmocnosť, že chcete pomáhať, ale sa to nedá!"

 

Ľudia bez toho, že by ich niekto vyzýval prichádzali a nosili potraviny, oblečenie, hygienické potreby aj hračky.
Ľudia bez toho, že by ich niekto vyzýval prichádzali a nosili potraviny, oblečenie, hygienické potreby aj hračky.
Zdroj: Daniela Pirschelová

Ľudia prejavujú solidaritu s postihnutými

Solivarčan Matúš:  „Je to veľká tragédia aj preto sme sa rozhodli pomôcť. Doniesol som zemiaky, termobielizeň, prikrývky. Musíme si pomáhať, veď tí ľudia ostali nielen bez strechy nad hlavou, ale aj bez akýchkoľvek prostriedkov."

Petra (40) a dcérka Tamarka (7): „Pomáhame, lebo sa nás to istým spôsobom týka. Syn prišiel zo školy skôr, keďže jeho učiteľka býva v byte na 8. poschodí, aj preto musela utekať na miesto nešťastia. Vôbec nevieme, čo je s jej rodinou. Priniesli sme jedlo aj nejaké oblečenie. Je to obrovská tragédia. Keď som povedala, kam idem, dcérka sa ku mne okamžite pridala."

Dvojčatá Lucia (23) a Matúš (23) Novotní: „Priniesli sme oblečenie aj potraviny. No keď sme videli, že je potrebné pomáhať, tak sme ostali a triedime veci, ktoré prinášajú dobrodinci."

Darina (52): "Syn mi povedal o tomto nešťastí. Okamžite sme nabalili tašky  a odniesli  ich do školy. Poslali sme SMS-ky a prispejeme aj hotovosťou. Stále sa neviem spmaätať z toho šoku. Viem iste, že po tejto tragédii budem oveľa opatrnejšia pri manipulácii s plynom."

Viac fotografií TU

Vyjadrite svoj názor v komentároch pod článkom

Mohlo by vás zaujímať: