Mrazivé spomienky ich desia už štvrtý rok. No pred malým Jožkom jeho starkí nedajú nič znať a vychovávajú ho s láskou a obetavosťou. Ale Máriu a Jozefa Duškevičovčov stále máta smrť ich milovanej dcéry. Nedokážu si ju vysvetliť a svetlo do prípadu nevnieslo ani policajné vyšetrovanie. Tí prípad uzavreli ako samovraždu, hoci starkí o tom majú vážne pochybnosti.

Nebohá Monika totiž v ten večer šla von za kamarátom. „Ja som vedela, že sa niečo stalo. Správca ihriska ju našiel obesenú. Polícia nezistila cudzie zavinenie. Ale ona bola chudá, mala malý remeň z nohavíc. Aby sa na takom kúsku dievča obesilo, to nehrozí. Pritom mala ešte aj modrinu na líci,“ vysvetľuje babka Mária, prečo neverí policajným záverom.

Ťažký život

Trápi ju nielen to, že jej vnuk prišiel o mamu, ale najmä to, že mu nevie zabezpečiť dôstojný život. Jej manžel Jozef je totiž na invalidnom dôchodku a ona je zatiaľ úplne bez príjmu. Pre vážne zdravotné problémy nemôže pracovať. Aj ona si vybavuje invadlidné, no trvá to dlho. Kým jej ho nepriznajú, musí trojčlenná rodina vyžiť iba z úbohých 80 eur.

Krutá rana osudu zasiahla znova

Pod obrovský smútok a stres sa na Márii navyše podpísala mozgová príhoda, ktorá ju postihla priamo nad hrobom dcéry na Dušičky. No to pre ňu stále nebolo to najhoršie.

Peklo prežívala, keď sa jej vnúčik neustále vypytoval na svoju mamku, lebo si nevedel vysvetliť, čo sa stalo a prečo sa k nemu nevrátila.Veľmi ťažko sa vyrovnával so stratou najbližšej osoby, s ktorou mali láskyplný vzťah. „Stále sa pýtal na mamku. Tak som ho zobrala na balkón večer, ukázala som mu prvú hviezdičku a povedala som mu, že toto je tvoja mamka. Stále bude na teba dávať pozor. Odvtedy stále chodil na balkón pozerať, či je tam hviezdička,“ zaspomínala na najťažšie chvíle svojho života a na to, ako zareagovala v zúfalstve pri pohľade na trápiace sa dieťa.

Podľa nej na dcére nebolo badať nič, čo by nasvedčovalo tomu, že chce skoncovať so životom.